Verejná mienka je v prípadoch sexualizovaného násilia či obťažovania ešte stále viac naklonená na stranu páchateľov. Aj preto sa podľa sociologičky BARBORY HOLUBOVEJ obete často nedomôžu spravodlivosti.
O prípadoch politikov Dominika Feriho a Jána Heráka, ktorí čelia obvineniam zo znásilnenia, respektíve zneužívania detí, hovorí, že ak majú údajní páchatelia vytvorený imidž a gloriolu nedotknuteľnosti, naozaj mohli mať pocit, že sa im takéto správanie „prepečie“.
„Najmä ak už sa takto správali aj v minulosti a videli, že sa nič nestalo,“ tvrdí.
Vidíte nejaké spojivo medzi škandálmi Dominika Feriho a Jána Heráka, okrem toho, že sa ich kauzy prevalili naraz?
Samozrejme, je ich viac. Znie to možno triviálne, ale oba prípady spája to, že ide o mužov.
Z výskumov vieme, že sexualizovaného násilia a sexuálneho zneužívania sa zväčša dopúšťajú muži, či už vo vzťahu voči maloletým osobám, zverenkyniam, alebo kolegyniam či spolužiačkam, manželkám a partnerkám. Jedna zo sociokultúrnych teórií hovorí, že takéto správanie mužov voči ženám spôsobuje nerovná rodová stratifikácia.
Čo to znamená?

Znamená to, že v takej spoločnosti majú muži vyššie postavenie, viac výhod a moci, napríklad pri rozhodovaní, a ich slovo má väčšiu váhu v porovnaní so ženami.
Zároveň do toho vstupujú určité výchovné vzorce, pre ktoré sa cítia byť oprávnení takto zaobchádzať so ženami.
V prípade pána Feriho je z opisov v médiách zjavné, že sa k ženám správal ako k sexuálnym objektom, ktoré sú mu podriadené, ponižoval ich a „zmocňoval“ sa ich. A v prípade oboch mužov je ich ďalšou priťažujúcou okolnosťou, že mali určité postavenie. Vytvárali okolo seba imidž a gloriolu, ktorá vzbudzovala dojem nedotknuteľnosti.
Má vyššie postavenie ľudí, ktorí sa dopustia sexuálneho násilia, vplyv na to, ako ich činy vníma spoločnosť?
Toto postavenie ovplyvňuje jednak reakciu samotných žien, ktoré boli ich násiliu vystavené, ale aj okolia, dokonca aj časti odbornej verejnosti. U pána Feriho ide o to, že bol vnímaný ako „hviezda“ už na právnickej fakulte, hviezda instagramu a tiež ako poslanec a politik s veľkým volebným potenciálom.
U pána Heráka v čase spáchania niektorých údajných skutkov išlo o verejne a mediálne známu osobu. Prezentoval sa ako niekto, kto sa venuje deťom, organizuje pre ne tábory, pripravuje deti do života a celkovo je verejnosti prospešný.
Dá sa povedať, že čím vyššie postavenie, tým vyššia je náchylnosť k pocitu beztrestnosti?