Na prvý pohľad spájajú bývalého českého poslanca Dominika Feriho a slovenského poslanca Jána Heráka dve veci – obaja majú na krku obvinenia zo sexuálneho násilia, respektíve zneužívania, a u oboch sa škandály prevalili v približne rovnakom čase, hoci ich údajné činy sú staršieho dáta.
V skutočnosti je spoločných menovateľov viac. Aj Feri, aj Herák si so sebou niesli imidž mládežníckych vzorov, do istej miery aj autorít.
Feri v role influencera, ktorý ako moderný poslanec dokázal k politike pritiahnuť aj mladšiu generáciu, Herák ako človek s minulosťou v detskom domove, ktorý organizoval tábory pre deti z podobných pomerov a ktorému sa podarilo dostať do parlamentu.
Obvinenia naznačujú, že obaja zneužili svoje postavenie a moc, a to nie jednorazovým skratom ústiacim do násilia, ale opakovane a na viacerých ženách či dievčatách.
Takéto správanie nabáda k otázke, aké sú charakteristiky páchateľov sexuálneho zneužívania a obťažovania a či majú pocit beztrestnosti. Navonok sa totiž môže zdať, že nemajú strach z odhalenia a sú presvedčení, že sa nikto neodváži o ich správaní prehovoriť na polícii alebo na verejnosti.
Kto mlčí, ten nesvedčí
Ignorovali ho, dovolili ho. Sú za sexuálne násilie zodpovední iba páchatelia? Čítajte"Páchatelia nesú za sexuálne násilie len zriedkakedy reálne následky," hovorí psychologička Zuzana Očenášová, expertka na výskum a monitoring v oblasti násilia páchaného na ženách. V pocite, že im ich činy prejdú, nahráva podľa nej páchateľom fakt, že len minimum prípadov je ohlásených na polícii, prípadne zverejnených.
"Ak k tomu aj dôjde, ženy bývajú často spochybňované klasickými otázkami: Prečo to hovorí až teraz? Čo tým získa? Prečo ho chce zdiskreditovať? Toto spolu s mýtmi o násilí vytvára predstavu, že pravda je niekde uprostred, obaja majú svoj podiel viny a sexuálne násilie sa relativizuje," vraví.
Aj na túto skutočnosť sa páchatelia môžu spoliehať, a to opakovane.
Podľa výskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2017 zažilo sexuálne násilie v živote asi stotisíc žien na Slovensku. Najčastejšie išlo o znásilnenie (38 percent), pokus o znásilnenie (42 percent), vynútený súhlas so sexom zo strachu (36 percent) a nútené dotyky na intímnych miestach (35 percent). Podľa prieskumu len 11,2 percenta z nich ohlásilo prípad na polícii.