Učitelia stoja bokom, keď sa deti bijú. Dieťa musí spoznať aj bolesť, veria v Japonsku

Predstavte si takúto situáciu. Trieda štvorročných škôlkarov má poobede voľný program. Niektoré deti si kreslia, ďalšie vytiahli stavebnicu a zopár z nich si listuje vo svojich obľúbených rozprávkových knihách.

Iba dvaja chlapci sa začnú klbčiť, udierať a hádať pre autíčko, s ktorým sa chcú hrať obaja.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Hrozby im ubližujú. Ako motivovať dieťa bez používania vyhrážok? Čítajte 

Pohotová pani učiteľka rýchlo priskočí k nim, odtiahne ich od seba, dohovorí im a ich hádku razantne ukončí. Tendenciu okamžite zasiahnuť a napraviť nevhodné správanie detí má väčšina pedagógov.

Japonskí učitelia však na to idú inak. Pri fyzickom súboji detí v materských školách sa im osvedčila opačná stratégia. Nezasahujú a držia sa od zápasu bokom, dokonca sa v istých situáciách úplne vzdialia.

Tento spôsob vzdelávania a tým nepriame vedenie detí, aby sa naučili vhodnému správaniu prostredníctvom svojich skúseností s riešením konfliktov, zaujal aj pozornosť vedcov zo západných krajín.

Japonská technika na udržiavanie poriadku a disciplíny zvaná Mimamoru sa javí ako mimoriadne účinná.

Je lepšie čakať či zasiahnuť?

Japonci veria, že v podobných situáciách netreba, aby dospelý okamžite zareagoval a zastavil detský duel v zárodku. Zámerne svoj zásah odkladajú a berú na seba radšej rolu nezávislých pozorovateľov ako ráznych nastoľovateľov mieru.

Nezhody si vyriešia deti. A prospeje im to.