Neprekážalo jej, že dieťa bude staršie a rómske ani že ho bude vychovávať sama

„Mama, hojdaj ma!“ kričí štvorročné dievčatko tak, ako každé iné dieťa. Mladá žena ju chvíľu hojdá. Neskôr si hádžu loptu, alebo dievčatko nechá, aby sa hralo s inými deťmi na ihrisku.

Okolo dvojice hopká ich domáce zvieratko. Zajac, ktorého výnimočne na uzavreté ihrisko vzali so sebou, ich domácnosť kompletizuje. Keď začne popŕchať, vložia ho do prepravného boxu a chystajú sa na odchod.

Na prvý pohľad sa nijako nelíšia od desiatok tisíc rodín, ktoré žijú bez manžela a otca. Istý rozdiel tu však je. Dieťa je pestúnska dcéra a Veronika Dianišková sa ju rozhodla vychovávať bez pomoci manžela alebo partnera.

Samožiadateľov nie je veľa

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Aj deti môžu mať traumatizovaný mozog, ukázala mi to moja adoptívna dcéra Čítajte 

„Že je pestúnstvo moje poslanie som vlastne vedela od malička. Rodičov som vždy žiadala, aby sme do rodiny prijali ďalšie dieťa z detského domova. V tom čase som ešte netušila, ako funguje systém, čo je adopcia a pestúnska starostlivosť, no vždy som vo svojej budúcnosti videla to, že prijmem dieťa,“ hovorí 35-ročná žena.

„Moja predstava bola taká, že najskôr budem mať svoje biologické deti a k nim neskôr pribudne aj pestúnske dieťa alebo deti. Keďže som slobodná a momentálne aj bez partnera, vlastné deti predbehlo pestúnstvo. V jednej chvíli som si povedala, že už naozaj nemám na čo čakať a prišiel čas môj plán uskutočniť.“

Slovenská legislatíva umožňuje adoptovať alebo prijať dieťa do pestúnskej starostlivosti jednotlivcom rovnako ako párom.

Podľa skúsenosti občianskeho združenia Návrat, ktoré realizuje prípravu na pestúnsku starostlivosť, sa do prípravných kurzov zvyčajne prihlási desať až pätnásť žiadateľov, z toho len jeden či dvaja z nich sú samožiadatelia. Na deti čakajú v rovnakom poradovníku a musia splniť rovnané podmienky ako páry.