Bolesť máme zakódovanú v rodinných génoch, tvrdí princ Harry

Princ Harry bol vychovávaný vo zvláštnom svete. Keď bol dieťa, jeho rodičia, princezná Diana a následník britského trónu princ Charles, boli najsledovanejším párom sveta. Príliš veľký tlak z paláca a rôzne iné udalosti spôsobili, že ich vzťah nakoniec vyvrcholil škandalóznym rozvodom.

Emocionálna bolesť, ktorú vo vzťahu zažila jeho matka, Harryho nikdy neprestala mátať. Rovnako ako jej tragická smrť, ktorá ho zasiahla ako dvanásťročného chlapca.

Počas dospievania často rozmýšľal nad tým, či ho obrovský tlak a napätý vzťah s otcom nezomelie rovnako ako ju, keď sa raz rozhodne založiť si vlastnú rodinu.

Medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom života nadmerne pil, bral drogy, zápasil so záchvatmi paniky a úzkosti. Mohli za to traumy, nenápadne prenesené z rodiča na dieťa.

Silno si uvedomoval, že by najradšej žil úplne iný život. A najmä, mal úplne inú rodinu. Život v kráľovskej rodine nazval krížencom medzi životom z filmu Truman Show a v zoologickej záhrade.

Opísal ho tak v nedávnej epizóde podcastu Armchair Expert a vyhlásil, že práve on chce byť tým, kto preruší cyklus genetickej bolesti a utrpenia v kráľovskej rodine.

Vedci už dávnejšie poukázali na to, že trauma je v niektorých prípadoch dedičná. Bolestivé udalosti predkov môžu mať dopad aj na potomkov a neriešený stav jednej generácie sa stáva normou tej ďalšej.

Traumy prechádzajú z generácie na generácie

Keď princ Harry hovoril o svojej výchove, povedal že nechce na nikoho ukazovať prstom alebo kohokoľvek obviňovať.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Môžete sa traumy zbaviť mávnutím prsta? Čo je metóda EMDR a ako funguje Čítajte

„Pokiaľ ide o rodičovstvo, ak som aj zažil nejakú formu bolesti alebo utrpenia pre bolesť alebo utrpenie, ktoré zažili moji rodičia, chcem sa uistiť, že ten cyklus prelomím a nebude ďalej pokračovať,“ uviedol.

Generačná trauma bola po prvý raz opísaná v roku 1966, keď kanadská psychiatrička Vivian M. Rakoffová a jej kolegovia pozorovali vysokú mieru psychického utrpenia u detí preživších holokaustu.

Neskoršie výskumy zistili, že u týchto detí nastali epigenetické zmeny v géne, ktorý súvisel s hladinou kortizolu – hormónu podieľajúcom sa na stresových reakciách.