Západné národy svrčka do úst nevložia? Možno sa to budú musieť naučiť

BRATISLAVA. Ivana Dvořáková a Martin Fedor zo Slovenska v roku 2019 založili v Prahe firmu na výrobu pomerne klasického jedla - cestovín. Na prvý pohľad sa od tých bežne predávaných v obchodoch líšia iba farbou.

Okrem červenej šošovice a spiruliny však obsahujú aj bohatý, no netypický zdroj proteínu - svrčiu múčku.

"Ešte počas vysokej školy som sa dostala na prezentáciu, kde sa hovorilo o hmyze ako o jedle budúcnosti a nadchlo ma to. Začala som sa viac zaujímať o environmentálne otázky a tiež o hmyz celkovo," hovorí Dvořáková.

Keď jej raz kamarátka povedala, že na trhu videla predávať cestoviny z hmyzu, zamyslela sa práve nad týmto konceptom. Dvořákovej rodina má v Poprade cestovináreň, a tak prvé pokusy s výrobou robila práve u nich.

"Nakoniec sme sa do toho pustili s kamarátom. Vedeli sme, že to nebude jednoduchý biznis a že je to stále produkt mimo hlavného prúdu, ale povedali sme si, že nemusíme hneď zarábať. Skôr nám ide o osvetu," vraví spoluzakladateľka firmy Terraz. Svoje cestoviny zo svrčej múky predáva okrem Česka aj v Belgicku, Holandsku či v Poľsku.

Hmyz je podľa jej slov zatiaľ dosť drahý, no keď sa zvýši dopyt a vznikne viac fariem, jedného dňa môže byť lacnejší ako kuracie mäso. "Bude to bežná surovina, ale ešte to bude nejaký čas trvať," tvrdí Dvořáková.

Ivana Dvořáková s hotovými cestovinami zo svrčej múky. (zdroj: Terraz)

Hoci na Slovensko trend takzvanej entomofágie, teda využívania hmyzu ako potraviny, ešte celkom neprišiel, vo svete je z hmyzieho kulinárstva pomaly, ale isto biznisová príležitosť a v mnohých krajinách aj samozrejmá súčasť stravovacej kultúry.

No nielen to. Podľa OSN pôjde skôr či neskôr o nevyhnutnosť.

Od mainstreamu ďaleko