Puto medzi matkou a dieťaťom je pre človeka kľúčové. Môže ovplyvniť nielen jeho ďalšie medziľudské vzťahy, ale aj zdravie. Tí, ktorí v detstve nezažili bezpečnú vzťahovú väzbu s matkou, ale naopak, zažili zlé zaobchádzanie, majú až štrnásťnásobne vyššie riziko, že budú neskôr trpieť depresiou.
"Platí, že bezpečná vzťahová väzba v detstve je ideálna a rovná sa vyššej šanci na kvalitné vzťahy v dospelosti. No nemusí to byť len väzba s matkou," hovorí psychiater JOZEF HAŠTO.
Rozprávali sme sa s ním pri príležitosti Dňa matiek, keď sa vzdáva úcta matkám a materstvu. V rozhovore odpovedá aj na to, ako vzniká rodičovské puto, prečo je dôležité neprerušovať kontakt s matkou hneď po pôrode a o čom svedčia komplikované vzťahy s rodičmi.
Kedy sa začína rozvíjať väzba medzi matkou a dieťaťom?
U väčšiny žien prebieha už v tehotenstve zlaďovanie sa s tým, že v nich rastie nový život. Často je to spojené s fantáziami, aké dieťa bude, akú bude mať budúcnosť. Už v tomto období teda vzniká určitý vzťah. A dôležitý je samotný pôrod a popôrodné obdobie.
Prečo sa zdôrazňuje dôležitosť budovania vzťahu hneď po pôrode, teda takzvaný bonding?
Väzbu matky k dieťaťu, ale aj dieťaťa k matke uľahčuje, keď všetko prebehne prirodzeným spôsobom. Príroda to za milióny rokov nastavila tak, že po pôrode má matka prirodzenú tendenciu zobrať si dieťa k sebe, v ideálnom prípade kožu na kožu.
Hmatové receptory na koži matky aj dieťaťa dostávajú informáciu, že sú v kontakte, čo spúšťa produkciu oxytocínu, tzv. hormónu blízkosti, lásky, dôvery, vzťahovej väzby. Ten nastavuje matku aj dieťa na sociálny kontakt a vnímanie blízkeho človeka. Ak mala žena prirodzený vaginálny pôrod bez zásahov, je organizmus optimálne nastavený na príjem dieťaťa.
Čo nastáva u dieťaťa?

Aktivuje sa uňho vrodený systém motorického správania a podľa koncentrácie feromónov, ktoré produkuje matka z oblasti prsníka, má tendenciu sa vlastnými silami k nemu doplaziť a prisať sa.
Žena má tiež prekrvenejšie prsníky a dieťa okrem vône riadi aj túžba ísť za teplom.
Súčasťou tohto vrodeného programu dieťaťa je tiež, že hľadá tvár matky a dôjde medzi nimi k pohľadu z očí do očí. Viaceré ženy to opisujú ako vlnu šťastia.
V živočíšnom svete mláďatá fungujú rôznym spôsobom, inak to majú vtáky, plazy, cicavce. Je ľudský rod špecifický tým, že ľudské mláďa je najzraniteľnejšie, a preto nastáva mechanizmus tohto puta medzi ním a matkou?
Máme to spoločné s celou cicavčou ríšou. Po narodení mláďaťa má matka záujem o kontakt s ním a ono má záujem o kontakt s ňou. Ich nastavenie je rovnaké ako u ľudí.
Keď napríklad sučka porodí mláďa, najprv ho oblíže, je s ním v priamom kontakte a ono to cíti. Plazy to majú vyvinuté minimálne.
Keď sú matka s dieťaťom spolu v posteli aj po prvom nadojčení, veľmi to uľahčí nadviazať ich vzájomný harmonický vzťah a tiež to pomáha rozvinúť bezpečnú vzťahovú väzbu.
Tá je približne v deviatich mesiacoch dieťaťa už stabilizovaná a je zameraná výlučne na najdôležitejšiu opatrujúcu osobu, v bežnom prípade na matku. Dieťa potrebuje jej prítomnosť, privolateľnosť, reakciu na rôzne potreby.
Hovoríme o matkách, no v čom sa líši väzba, ktorá vzniká k otcovi alebo k inej opatrujúcej osobe?