"Deti sú celkovo unavené a vyčerpané," vraví školská psychologička Natália Köverová. Ide o jednu z viacerých odborníčok a odborníkov, ktorých denník SME oslovil s otázkou, ako pandémia ovplyvnila deti a ich prácu s nimi. Aj Köverová hovorí o narušených priateľstvách, vzťahoch a komunikácii, strate motivácie, disciplíny a návykov, o ktoré prišli v dôsledku nemožnosti chodiť do školy.
"Niektoré deti prišli o blízkych, potrebujú sa vyrovnať so stratou a možno najviac alarmujúci je rozvoj strachu z ľudí u detí ako dôsledok izolácie."
Odborníci na duševné zdravie naprieč spektrom vravia o náraste úzkostí, strachov, depresií a sebapoškodzovania. Krízové linky zas hovoria o explózii samovražedných myšlienok, s ktorými sa im mladí ľudia zdôverujú.
Slovensko na podobnú situáciu nebolo pripravené a zdá sa, že záchytná sieť odborníkov na detské duševné zdravie nie je dostatočná.
Kontaktovali sme príslušné inštitúcie aj odborníkov z praxe a predostrel im tri fiktívne príbehy. Na ich príkladoch sa pokúšame ilustrovať, ako prebieha pomoc deťom so psychickými problémami počas pandémie. Na koho sa môžu obrátiť, ak sa ich dieťaťu zhoršil prospech, pociťuje úzkosť alebo potrebuje diagnostiku? Ako dlho sa reálne čaká na objednanie u odborníkov a aké sú špecifiká pri práci s deťmi počas pandémie?
Súkromná prax je preťažená
Katka je piatačka, jej rodičia sa rozviedli pred dvoma rokmi a odvtedy býva s mamou. Katka má dobrý prospech, venuje sa plávaniu a rada kreslí. V poslednom čase sa však výrazne uzatvára, málo sa rozpráva s rodičmi, k otcovi niekedy nechce ísť vôbec. Počas pandémie navyše ťažko nesie to, že nemôže chodiť na plavecké tréningy a zdá sa, že stráca záujem aj o školu. Často sa rozplače a vraví, že niekedy nevie dlho do noci zaspať.

"Základná práca s Katkou by bola v období pandémie i mimo nej podobná a spočívala by najmä v zisťovaní dôvodov zmeny. Dôležitá by bola spolupráca s oboma rodičmi, i keď nežijú v spoločnej domácnosti," vysvetľuje detská psychologička Dana Comas, ktorá pôsobí v bratislavskom ALMA Centre pre zdravý vývin.
"Hľadali by sme možnosti, ako pomenovať, čo sa s ňou deje, čo jej pomáha a kedy je jej ťažšie. Katka by sa naučila, ako a čo robiť, keď sa jej nedarí zaspať. Zamerali by sme sa na posilnenie vzťahu s otcom," vysvetľuje základné obrysy práce s klientom.
Priznáva však, že počas pandémie narážajú detskí psychológovia a aj rodičia na viaceré problémy, ktoré prácu s deťmi komplikujú. Prvoradým problémom je nárast počtu klientov a s tým súvisiace oneskorovanie termínov pre nových klientov.
"Katka by ako nová klientka musela čakať dva až štyri mesiace," konštatuje Comasová. "Kým počas vlaňajšej jari nastal prirodzene krátky útlm, neskôr klientov začalo niekoľkonásobne pribúdať," vraví.
Podľa jej slov muselo ich zariadenie prednedávnom zastaviť zapisovanie na čakaciu listinu, pretože niektoré deti by na termín čakali dlhé mesiace. V období pred pandémiou sa pritom zvyčajne na termín v ich centre čakalo nanajvýš tri týždne.
Podobná situácia je nielen v Bratislave, ale aj v regiónoch. Poradovníky odborníkov so súkromnou praxou nezriedka siahajú do neskorých letných alebo jesenných mesiacov.