BRATISLAVA. Väčšina tínedžerov navštevovala za posledný rok svoje triedy iba virtuálne. Dospievali v tichosti štyroch stien, s pubertou sa pasovali bez vzájomnej podpory rovesníkov, ktorí by im pomohli zorientovať sa v kokteile zmätených pocitov. To, ako sa menili ich telá, vnímali len oni.
Spolužiakom sa po návrate do školy môže zdať, že ich vzhľad sa zmenil dramaticky a náhle. A preto sa pre fyzické zmeny môžu stať ľahkým terčom povrchných vtipov.
Dá sa predísť tomu, aby deťom v pubertálnom veku návrat medzi spolužiakov nespôsobil psychickú traumu?
Úzkostí aj depresívnych epizód je viac
Puberta je obdobie rýchlych kognitívnych zmien, keď si deti pomaly budujú nezávislosť od svojich rodičov, utvárajú si vlastnú identitu a sú nadmerne závislé, a najmä citlivé, na interakcie s rovesníkmi. Ich "sociálny mozog" sa rýchlo rozvíja, získavajú informácie z okolitého sveta, aby zistili, kto sú a kam zapadajú.
Pedagógovia aj vedci, ktorí skúmajú vývoj detí, tvrdia, že prerušenie školskej dochádzky v dôsledku pandémie koronavírusu môže byť pre takéto deti obzvlášť rušivé. Zatvorené doma ostali v najzraniteľnejšom období, pandémia im odoprela kamarátov a popretŕhala sociálne väzby.
"V dôsledku straty sociálneho kontaktu so spolužiakmi sa môžu u detí vyskytnúť napríklad symptómy depresívnych alebo adaptačných porúch. Rovnako môže byť náročnejšie opäť sa začleniť do kolektívu a nadviazať prerušené väzby," hovorí pre SME detská psychologička Júlia Švecová.