BRATISLAVA. „Deti nikdy nechceli ísť do školy. Dokonca, keď tam začali starší dvaja chodiť, hovorili, že doma bolo lepšie, aj keď mama bola prísnejšia ako pani učiteľky v škole,“ vraví Kristína Štefinová. Je vdova a samoživiteľka štyroch detí – dvanásťročného a desaťročného syna a dvoch dcér, ktoré majú sedem a osem rokov.
„Na začiatku sme s manželom túžili vzdelávať deti tak, aby to rešpektovalo ich prirodzené potreby a záujmy a zároveň sme ich rozvinuli na maximum,“ vysvetľuje motiváciu ostať s deťmi doma a byť im mamou aj učiteľkou v jednej osobe.
Kristína a ďalšie štyri matky pre SME rozprávajú o tom, ako fungujú rodiny s domškolákmi, prečo sa pre takéto vzdelávanie svojich detí rozhodli a čo im na ňom najviac vyhovuje.
Rodič pozná dieťa najlepšie
Manželia Štefinovci si po čase uvedomili jedno. Všetky povinné predmety pre daný ročník dokážu s deťmi pokryť aj doma. A to omnoho rýchlejšie než v škole. Ostane im tak viac času, ktorý môžu tráviť spoločne ako rodina.

„Po tragickej smrti manžela sa stal náš spoločný čas (aj čas učenia) ešte dôležitejším. Keď deti potrebovali plakať alebo rozprávať sa o tom, čo prežili, proste sme odložili učenie na vhodnejší čas. Neviem si predstaviť, ako by sme v tom čase zvládli zároveň so školou a prácou aj odbornú terapiu, ktorá bola potrebná,“ spomína Kristína.
Všetky jej deti sa vzdelávajú doma od prvého ročníka, len starší chlapci začali chodiť na začiatku školského roka aj do klasickej školy.
Pre pandémiu sa však väčšinou znovu učili spoza rovnakého stola ako dovtedy. Akurát vymenili pedagóga a fungovali online.