Do začiatku predošlého roka bol divadelný historik Karol Mišovic (33) zaneprázdnený človek. Dni mu okrem práce vypĺňali stretnutia s priateľmi a rodinou. Precestoval veľkú časť Európy, navštívil v nej 85 zoologických záhrad, ako teatrológ bol ako doma aj v divadle na predstaveniach.
Neustála socializácia mu vynahrádzala partnerskú a akúkoľvek inú samotu. Príchod pandémie, zákaz stretávania sa a nútená izolácia mu však dovtedajší chod narušili.
„Samotu a izolovanosť som si začal uvedomovať omnoho akútnejšie. Viac som uvažoval nad životom, nad sebou, nad tým, že nikoho nemám. Hovoril som si, že by som mohol niekomu zavolať, ale hneď som sa zarazil, že aj iní majú vlastné problémy a nechcem ich zaťažovať mojimi. Preto som sa začal uzatvárať do seba,“ hovorí Mišovic.
Ako sa extrovertka naučila žiť so samotou Čítajte Dlhodobá sociálna izolácia má preukázateľne neblahé účinky na ľudské zdravie, predovšetkým u starších a chudobnejších ľudí či menšín.
Najnovšie výskumy však ukazujú, že samotu, ktorú ako neželaný príznak priniesla pandémia, znášajú najhoršie mladí dospelí a najmä nezadaní ľudia.
Na Slovensku to potvrdil kontinuálny prieskum SAV, vo svete napríklad štúdia z Harvardu z minulého októbra. Pocit samoty a izolácie sa pritom u týchto ľudí spája s vyššou mierou stresu, nervozity, depresií či úzkostí.
„Jednoznačne som prežívala osamelosť a absenciu ľudského kontaktu. Cítila som sa ako v čiernom tuneli bez konca. Rozišla sme sa aj s priateľom, lebo žije v susednom štáte a uvažovala som nad samovraždou,“ priznáva Natália Jaburková (35).
Dovtedy žila rýchlo a naplno sa venovala najmä práci v médiách. Myslela si, že ju vytrhne z biedy aj v čase korony, no opak bol pravda. „Prestala som totiž akokoľvek relaxovať a zlé pocity z osamelosti som začala zajedať,“ hovorí.
Skúsenosti ľudí so samotou a izoláciou sa rôznia. Pre niektorých môžu byť naozaj psychicky náročné a závažné, ako to ilustrujú mnohé výskumy, iní v nej dokážu nájsť obohatenie či dokonca inšpiráciu k životným zmenám.
Keď sa bojíte, čo hlboko v sebe zazriete
Hoci sa môže zdať, že ľudstvo žije v ére, v rámci ktorej môže samotu celkom vytesniť a s kýmkoľvek sa v priebehu pár sekúnd spojiť cez sociálne siete, pandémia mu nastavila zrkadlo. Samota môže byť liečivá skúsenosť, ale aj spôsob, akým človek odhalí hĺbky, do ktorých sa bežne nedostáva a spôsobujú mu nepohodlie.
„Z môjho pohľadu je v dnešných časoch pre mnohých určite náročné vnímať samotu ako pozitívnu vec a vedieť si ju vychutnávať,“ vysvetľuje psychologička Kristína Hroncová.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
