Remeslá, divočina, nemasové miesta Horehronia. Slovenka učí ľudí cestovať pomaly

Kedysi žila a pracovala v Bristole, dnes doma na strednom Slovensku učí turistov, ako cestovať v duchu prírodného a trvalo udržateľného turizmu.

"Môže to byť kultúrny šok, keď sa dostanete do odľahlých oblastí, kde sú domáci viac izolovaní. No patrí to ku koloritu a nie je to niečo, s čím by sme mali bojovať alebo sa za niečo nebodaj hanbiť. Je to súčasť cestovateľského zážitku, aj keď môže dôjsť ku konfrontácii svetov a mentalít," hovorí IVANA REŠUTÍKOVÁ, zakladateľka slovenskej cestovnej kancelárie Stey.

Vysvetľuje, ako cestovanie môže podporovať všetko lokálne, prepájať návštevníkov a návštevníčky s miestnymi remeselníkmi aj poskytovateľmi ubytovania i ako pandemický rok ovplyvnil domáci turizmus.

V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o udržateľnom cestovaní. Ako vy chápete tento pojem?

Udržateľnosť je pre mňa najmä o pomalom, uvedomelom cestovaní a o kontakte s domácimi.

Prísť niekam len pre fotku je jednou z tragédií cestovania a je to zároveň smutný efekt sociálnych sietí.

Vždy ma zamrzelo, že má niekto peknú fotku z okolia viaduktu, ale nepozná príbeh za ním, nevie, čo to prinieslo do života domácim alebo ako sa zaslúžili o to, aby sa niečo vybudovalo.

Toto bolo pre mňa hnacím motorom – priniesť príbeh a prezentovať miesta aj inak ako rýchlou fotkou. Je dôležité, aby sa hostia stretávali s lokálnymi.

Aj očakávania majú takíto turisti iné než rýchlocestovatelia, ktorí sa zastavia niekde pri ceste, spravia si fotku a utekajú preč.

V čom konkrétne je takýto spôsob udržateľný?

Som presvedčená, že takýto druh aktivít, ktoré sa snažíme v regióne prezentovať, dokáže prinášať financie najmä miestnym.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Cestujte podľa trendu tohto roka alebo čo je to udržateľný turizmus Čítajte 

Pyramídu budujeme odspodu a cestovný ruch nekŕmi len veľké úspešné spoločnosti, ale zabezpečuje určitý druh príjmu aj pre malých remeselníkov, sprievodcov, malých ubytovateľov a ďalšie firmy, ktoré zabezpečujú subdodávky.

Pojmete do kolosu aj malých, nielen veľkých hráčov.

Ďalšia vec je prezentovať lokálnu kultúru, zvyky a tradície, aj keď z folklóru sa dnes robí zvláštna spartakiáda. Je to lákadlo, ale málo ľudí to vie urobiť poctivým spôsobom. Prezentovať tradície a folklór citlivým spôsobom je súčasťou udržateľného cestovania.

A potom sú to, samozrejme, zelené aktivity. Je tu priestor na turistiku, cykloturistiku, jazdenie na koňoch, envirovýlety s edukačným obsahom. Namiesto akvaparkov či budovania vyhliadkových veží sa zamerať napríklad na prírodný turizmus tak, aby mal prínos pre hostí, nedevastoval prostredie a neničil región ako taký.

Útulňa Andrejcová - zrubová chata na hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Nízkych Tatier. (zdroj: FB Útulňa Andrejcová)

Pracovali a žili ste v kozmopolitnom veľkom meste vo Veľkej Británii. Prečo ste sa rozhodli vrátiť domov na Slovensko a spomínaný menej rozvinutý región propagovať pomocou vlastnej cestovnej kancelárie?

Nikdy som nebola nastavená tak, že by som tam chcela zostať. Bola to pre mňa dočasná misia – naučiť sa jazyk, cestovať a vypadnúť z malého mesta. Keď som ju naplnila, vrátiť sa bolo len otázkou času.

Keď som prišla zo zahraničia, pracovala som v Nízkych aj vo Vysokých Tatrách pre najväčšiu korporáciu, aká funguje v cestovnom ruchu na Slovensku. To ma len utvrdilo, že chcem pôsobiť v turizme, lebo je tu veľa potenciálu na rozvoj a je to aj výzva. Takže skúsenosti zo zahraničia, práca doma pre korporáciu a potreba vrátiť sa domov – to všetko do seba zapadlo.

Videli sme, že počas minulého roka sa mnohí domáci turisti rozutekali po Slovensku. Ako ste to pocítili u vás?