Každá generácia má jedno spoločné. Myslí si, že to ona bola nositeľkou správnych názorov a hodnôt. Je presvedčená, že práve s ňou odchádzajú dobré časy, zodpovedný prístup k životu a že po nej príde prinajmenšom potopa.
Každá generácia si vraví: Chvalabohu, že tá potopa príde, lebo to, čo robia dnešní mladí, aj tak nebude stáť za nič.
Tradíciu žalospevov na vtedajšiu „dnešnú mládež“ otvorili klinovým písmom Sumeri v meste Ur a nad mladými rad-radom zlostne odfrkujú velikáni počnúc Aristotelom a končiac pani Margitou H., ktorá sa dnes vezie električkou číslo 5 do Rače. Nikdy to nebolo a nikdy to nebude inak.
Pravdaže, každá generácia má na trochu toho frflania nárok, pretože vidí veci v širšom kontexte, ovplyvňujú ju jej skúsenosti a aj krivdy.
Dobrá práca, svadba a dieťa. Mladí to do tridsiatky nestíhajú, no nepodliehajú panike Čítajte Nepochybujem, že pre človeka, ktorý zažil perzekúcie a v živej pamäti má mnoho druhov neslobody, sa na „decká“, ktorým jeho neprenosná skúsenosť chýba, díva ako na sprosté a nevďačné.
Mám pochopenie pre tých ľudí, ktorí od ranej mladosti tvrdo pracovali za mizerný plat, nedostalo sa im žiadneho uznania ani zaslúženej odmeny. Dnes sa títo ľudia dívajú na stále mladých tridsiatnikov a štyridsiatnikov, ktorí sa horko-ťažko vyhrabali zo školy, deti majú neskoro alebo vôbec a namiesto stavania domu labzujú po svete. Chápem, že im závidia.
Neradi to priznávame, no závisť je prehliadaná motiváciou frflania a ohŕňania nosom nad predchádzajúcou generáciou.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
