Láska ju takmer pripravila o druhú Nobelovu cenu. Po smrti manžela prežila vedkyňa Maria Curie ešte jeden intenzívny vzťah. Pikantné na ňom bolo, že milencom vdovy bol bývalý žiak jej manžela. Bol od nej nielen mladší, ale navyše aj ženatý.
Maria Curie zasvätila svoj život výskumu rádioaktivity. Pre vedu opustila rodné Poľsko, priaznivejšie podmienky na štúdium a neskôr aj výskum našla vo Francúzsku. V Paríži stretla v roku 1894 aj svoju životnú lásku – vedca Pierra Curie, „mnícha zahľadeného do kryštálov“, za ktorého sa o rok nato vydala.
Maria mala v čase ich stretnutia 27, Pierre 35 rokov. Budúcich nositeľov Nobelovej ceny, ktorá, mimochodom, v čase ich sobáša ešte neexistovala, spojila fyzika. Bola to Maria, ktorá vyhľadala Pierra – s jednoznačným zámerom: potrebovala pomoc, aby mohla po ukončení štúdia prejsť k vedeckej práci. Pierre vtedy už pôsobil na Vysokej školej priemyselnej fyziky a chémie mesta Paríža, ktorú skrátene nazývali PC.
Maria a Pierre

„Očaril ma jeho jasný pohľad a akási ľahká nedbanlivosť v držaní jeho vysokej postavy. Jeho trochu pomalá a uvážlivá reč, jednoduchosť, mladícky a zároveň vážny úsmev vzbudzovali dôveru,“ cituje Mariine slová autor jedného z jej najnovších životopisov, Lauren Lemire.
Ich manželstvo mnohí vyhlasujú za symbol harmónie a vedeckej spolupráce. „Stávalo sa im, že sa večer vrátili do svojho kráľovstva, a stáli tam v chladnej miestnosti na asfalte, pozorujúc fľaše s tekutinami a misky s kryštálmi... Iba sa pozerali, spokojní s tým, čo dosiahli. A ten spoločný pohľad dodával ich vzťahu dovtedy nepoznanú intenzitu,“ napísal o manželstve vedcov spisovateľ Robert Reid.