Ursula von der Leyenová stojí, čuduje sa a pravdepodobne neverí vlastným očiam. Obaja muži sa usadili na stoličky vedľa seba a ju nechávajú stáť uprostred miestnosti. Rukami urobí bezmocné gesto a jej vyslovené „ehm“ má význam: „Páni, aj ja som tu. Vidíte ma?“

Video, mierne povedané, z rozpačitého prijatia predsedu Európskej rady Charlesa Michela a šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej u tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana sa stalo virálnym a predmetom kritiky oboch mužských protagonistov. Erdogana za to, že urobil to, čo sa od neho očakávalo, a Michela za to, že neurobil nič.
Môžeme sa pravdaže dohadovať, o aký druh hrubianstva išlo v prípade tohto stoličkového tanca. Nedorozumenie? Zlomyseľnosť? Alebo odkaz, ktorý by sme mali citlivo vnímať?
Usadenie von der Leyenovej na vedľajšiu sedačku niektorí interpretujú ako protokolárnu záležitosť. Ťažko však uveriť, že traja významní štátnici nemajú pred stretnutím ujasnené, kto má byť súčasťou rokovania a kto je „len“ sprievod. Najmä, ak turecký prezident nemal problém sedieť za stolom s von der Leyenovej predchodcom Jeanom-Claudom Junckerom.
Zároveň sa dá tušiť, že Erdogan nie je Matovič, ktorého rozvalenie sa v kresle v prezidentskom paláci skrátka zapadalo do kategórie pohrôm s označením „Igor je už taký“.