Sathi mala štrnásť rokov, keď jej dom v malej bangladéšskej dedine zatopilo. S matkou a sestrou sa museli presťahovať do dočasného ubytovania v tábore pre vysídlencov.
„V noci som nemohla spávať. Neboli tam žiadne dvere, nad hlavami sme mali len plastovú fóliu. Moja mama nespala nikdy, príliš sa bála o mňa a moju sestru,“ cituje ju humanitárny portál Reliefweb.
Katastrofy spôsobené klimatickou zmenou, ako sú záplavy, extrémne suchá či hurikány, vedú k tomu, že niektoré časti sveta prestávajú byť obývateľné.
Výsledkom je, že rodiny sú nútené presídliť sa do táborov, kde žijú len v provizórnych podmienkach. Ženy a dievčatá sú v nich podľa Reliefwebu často vystavené násiliu zo strany cudzincov a tiež nočným útokom.
Môže sa zdať, že sa tento problém primárne týka chudobných krajín a príbeh bangladéšskeho dievčaťa by sa v našich končinách nemohol stať.
V severnejších častiach sveta zatiaľ klimatická kríza naozaj neovplyvňuje každodenné životy ľudí s takou urgenciou. O niekoľko desaťročí sa však aj slovenské pomery zmenia.
Všetko bude iné. Najmä pre ženy
Čo dovolíme dnešným dievčatám, môžeme zúročiť v roku 2040 Čítajte „Dôsledky klimatickej zmeny sú čoraz citeľnejšie aj u nás, prejavujú sa najmä zvýraznením extrémnych prejavov počasia, ako sú suchá, prívalové povodne, vlny horúčav či silné búrky,“ hovorí pre SME klimatológ Pavel Matejovič.
„Pred tridsiatimi rokmi sme mali u nás inú klímu ako dnes, ktorú si súčasná mladá generácia už nemôže pamätať. O dvadsať rokov bude podnebie ešte teplejšie a extrémnejšie prejavy počasia sa zvýraznia. Súčasnú generáciu mladých ľudí čaká veľmi rizikový svet. Obdobie civilizačnej prosperity sa skončilo a začína sa obdobie civilizačných hrozieb,“ dopĺňa.
Podľa Matejoviča si treba uvedomiť, že zmena klímy má globálny charakter a spolu s inými civilizačnými hrozbami môže spôsobiť rôzne krízové situácie. Príkladom je súčasná pandémia.
„Objavila sa náhle a nepredvídateľne. Doteraz sme si mysleli, že na zmenu klímy sa budeme môcť postupne adaptovať, no nemusí to tak byť. So zmenou klímy je spojených množstvo nepredvídateľných rizík, o ktorých momentálne nemusíme mať tušenie, striehnu akoby v úzadí.“
Matejovič tvrdí, že dôsledky klimatickej zmeny výraznejšie pociťujú obyvatelia takzvaných tretích krajín, kde mnoho ľudí žije v chudobe alebo sú závislí od poľnohospodárstva. „Ich sociálne podmienky zhoršujú aj vojnové konflikty a v suchých oblastiach aj obmedzený prístup k vode. K najviac ohrozeným patria tí najzraniteľnejší, ženy a deti,“ konštatuje.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
