Keď Branislav Lacko (30) na základnej škole zistil, čo je sex a ako prebieha, jeho predstava sa mu zdala nechutná. Vnímal to ako svoj komplex, no aj napriek tomu ako 15-ročný tínedžer začal chodiť s dievčaťom.
“Stresovalo ma, keď sme sa mali bozkávať na verejnosti a videli by to iní ľudia, ale chcel som, aby bola šťastný. Hovoril som si, že je to problém vo mne, ktorý musím prekonať.”
Keď sa však hranice mali posunúť a priateľka mu naznačovala, že by chcela sex, stres nezvládol. Dievčina sa s ním napokon rozišla a hoci neskôr mal aj ďalšie vzťahy, už mu bolo jasné, že je v niečom iný.
Orientácia verzus porucha

Podľa odhadov je na svete asi jedno percento asexuálnych ľudí, aj keď presné počty je náročné zistiť, keďže asexualita je strešný pojem a môže zahŕňať rôzne kategórie ľudí.
Typickou črtou asexuálov je, že nepociťujú sexuálnu príťažlivosť voči iným ľuďom a/alebo túžbu po sexuálnom kontakte.
Ani samotná vedecká obec však stále nie je jednotná v otázke, či ide o sexuálnu orientáciu. Niektoré štúdie, ako napríklad sumarizujúca štúdia z časopisu Archives of Sexual Behavior z roku 2016, naznačujú, že asexualita do určitej miery spĺňa kritériá sexuálnej orientácie.
Iní odborníci a odborníčky zase tvrdia, že môže ísť o poruchu alebo o sexuálnu dysfunkciu, ďalší, že na jasnú odpoveď je potrebný ešte rozsiahlejší výskum.
Justin Lehmiller, americký výskumník a psychológ zaoberajúci sa sexualitou na Kinsey Institute, tvrdí, že "asexuáli môžu mať určitý stupeň fluidity, ako ľudia iných sexualít."