Spánok čistí mozog od Alzheimerických nánosov. Vnútorné hodiny sa však vekom kazia

To, že starší ľudia potrebujú spať menej ako ľudia v produktívnom veku, patrí medzi vžité a často opakované tvrdenia.

Ide však o škodlivý mýtus, ktorý výrazne zhoršuje kvalitu života ľudí v strednom a vyššom veku a s najväčšou pravdepodobnosťou má na svedomí aj množstvo zdravotných komplikácií.

Rednutie kostí im veríme, nespavosť nie

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zdriemnuť si poobede je biologická potreba. Prečo by sme nemali bojovať s únavou? Čítajte 

Kým u detí či dospelých ľudí bez výhrad rešpektujeme, že spánok je základná biologická potreba, a pre zdravé fungovanie ľudského tela potrebujeme zhruba osem hodín spánku, seniori si údajne môžu vystačiť so šiestimi či piatimi hodinami spánku.

Na prvý pohľad sa pritom naozaj môže zdať, že seniori potrebujú spať menej.

V noci sa často budia, ich spánok je ľahší a menej kvalitný. Ak navyše starších ľudí podrobia spánkovej deprivácii, teda odopieraniu a nedostatku spánku, neprejaví sa u nich také zhoršenie ich stavu, aké by nastalo u detí alebo u ľudí v produktívnom veku.

Toto boli po dlhé roky základné argumenty, na základe ktorých vedci, lekári aj samotní seniori predpokladali, že nepotrebujú toľko spánku ako ľudia v mladšom veku. Novšie vedecké výskumy, o ktoré sa opiera napríklad aj americká Národná nadácia pre spánok, jednoznačne uvádzajú, že ide o mýtus.

Je až žalostne nepochopiteľné, prečo u seniorov potrebu výdatného spánku podceňujeme a to i napriek tomu, že 40 až 60 percent ľudí nad 65 rokov trpí nespavosťou alebo inou formou spánkovej poruchy.

„Zamyslite sa nad podobným príkladom hustoty kostí – tá je u starších ľudí nižšia ako u mladších dospelých jedincov. Nepredpokladáme však, že keď majú seniori nižšiu hustotu kostí, potrebujú ich mať redšie,“ uvádza vo svojej knihe Prečo spíme profesor neurovied a psychológie Matt Walker z Kalifornskej univerzity v Berkeley.