Ako vyzerajú vaše spoločné dni doma s rodinou počas pandémie?
Matej má online školu a chystá sa na výučbu klasicky ako do bežnej školy. Všetci sme doma, no každý deň je iný. Jedno, čo sa nemení, je pravidelné dojenie kravy, ráno aj večer.
Keď zobudím Mateja, vychystám seba a idem dojiť. Či fučí, sneží alebo svieti slnko, túto činnosť musím absolvovať. Z mlieka od našej kravy si potom vyrábame maslo, tvaroh, bryndzu a iné produkty.
Staráme sa aj o kone a na záhrade a na dome je tiež stále čo robiť. Osvojila som si rolu žienky domácej, venujem sa domácim prácam a som s tým spokojná. Na jar už pripravujeme záhradu.
Kubo veľmi rád vymýšľa nové projekty a tentoraz si vymyslel, že chce záhradu premiestniť a zväčšiť. No celkom sa toho bojím, lebo neviem ako to budem stíhať.
Na ranč v Stupave ste sa s rodinou presťahovali z Marianky. Ako k tomu došlo?

Jakub začal pred rokmi jazdiť v Marianke na koňoch. Priviedli ho k tomu zdravotné problémy s krčnou chrbticou. Pridali sme sa k nemu aj so starším synom a starali sme sa o svoje kone.
Tie sme ustajnili u jedného pána a neskôr sa v blízkosti tohto miesta ponúkali na predaj pozemky. Zapáčili sa nám a tak sme sa rozhodli ich kúpiť a postavili sme si ranč.
Máme tu dom, kde žijeme, ustajnené kone, ktoré sú väčšinou vonku. Nie sú však všetky naše. Majú ich tu aj naši známi, priatelia, chodia sa sem o ne starať, kŕmiť a jazdiť. Je to každodenná práca, no zároveň je to pre majiteľa koňa príležitosť vytvoriť si s týmto zvieraťom puto.
Všetci si to veľmi užívajú a my si to vďaka tomu užívame tiež. No my vlastníme aktuálne len jedného koňa.
Máte tam komunitu ľudí, s ktorou veľmi dobre vychádzate. Ako si spoločne nažívate? Funguje u vás výmenný obchod?

Najmä na začiatku pandémie, keď sa ľudia izolovali do menších skupín, vznikla táto naša komunita. Väčšina ľudí z nej má u nás aj kone a sú to ľudia z blízkeho okolia. Sú to mladšie rodiny, no aj starší, od bankárov, cez stavbárov. Mnoho z nich je z Marianky, takže sme sa poznali aj predtým.
Máme kamaráta, ktorý vyrába pivo, kamarátku, ktorá chová sliepky na vajcia, ďalšia pečie chleba. Keď nám niečo donesú, my im za to dáme niečo z našich mliečnych výrobkov, keď máme.
Niekedy sa stane, že si musia počkať, no dlh si vždy splatíme. Alebo si v rámci dobrých susedských vzťahov pomôžeme, napríklad na záhrade či stavbe. Je to veľmi príjemné a ľudia si takéto produkty aj pomoc vážia viac.
Nie je tu závisť a utužujú sa vzťahy. Jakub je človek, ktorý si veľmi rád a rýchlo vytvára nové priateľstvá, vôbec mu to nerobí problém. Ja som na druhej strane opatrnejšia. Vďaka nemu máme toľko kontaktov a dobrých ľudí okolo seba.
Nehrozí vám teda, že sa by ste sa stali outsidermi a stránili sa mesta či rušnejšieho spôsobu života...