reklama
Demencia je skupina duševných porúch, pri ktorých dochádza k podstatnému úbytku kognitívnych (poznávacích) funkcií, najmä v súvislosti s pamäťou a intelektom. Ide o ochorenie mozgu.
Mnohí sa domnievajú, že demencia je prirodzená súčasť starnutia a nad jej nástupom u starších ľudí mávnu rukou so slovami, že ide o normálnu vec a dalo sa to čakať. Pojem starecká demencia je preto nesprávny a zavádzajúci.
„Staroba neprináša automaticky kognitívnu poruchu či demenciu. Z histórie poznáme veľa známych osobností, ktoré svojou prácou práve vo vysokom veku priniesli ľudstvu umelecké a spoločenské hodnoty. Dnes sa mnohí seniori dožívajú vysokého veku v duševnej sviežosti a činorodosti, je pre nich výzvou byť aktívny a kognitívne zdravý," hovorí Mária Čunderlíková, liečebná pedagogička a garantka špecializovanej sociálnej služby Centra MEMORY n.o.
Prejavy demencie
S odchodom do dôchodku sa oplatí počkať. Ochráni nás to pred demenciou Čítajte Pri demencii, ktorá je psychickým progresívnym ochorením, sa narúša a zhoršuje schopnosť samostatnej činnosti, napríklad nakupovanie a pripravovanie jedál, samostatné cestovanie, telefonovanie, užívanie správnych liekov či finančná gramotnosť.
„Má rôzne prejavy, podľa toho, čo je jej príčinou. Demencia, ktorá je spôsobená Alzheimerovou chorobou, prichádza pomaly, pozvoľna a rozvíja sa v priebehu niekoľkých rokov. Ak je príčinou demencie porucha prekrvenia mozgu, vzniká zvyčajne náhle, vtedy hovoríme o vaskulárnej demencii,“ vysvetľuje Čunderlíková.
Existujú však aj sekundárne typy demencie. Vznik ochorenia môže súvisieť napríklad s intenzívnym požívaním alkoholu či liekov, najčastejšie takých, ktoré sú určené na spanie či upokojenie. Ak sa napríklad u starších ľudí s depresiou tento stav nelieči, môže prerásť do demencie.
Pre seniorov je rizikovým faktorom vzniku demencie aj nedostatočná výživa, ku ktorej môže dochádzať pri nechutenstve, problémoch so žuvaním či prehĺtaním.
Aké príznaky má Alzheimer?
Demencia zväčša neprichádza sama, tvaruje sa do konkrétnejšej formy a najčastejšie to býva práce Alzheimerova choroba. Zo všetkých ľudí, ktorí trpia demenciou, ide podľa Čunderlíkovej približne o 60 percent.
“"Mnohí rodinní príslušníci trpia psychickým a fyzickým vyčerpaním, preťažením a stresom. Sú vyhorení, depresívni z vyčerpania."
„
„Alzheimerova choroba spôsobuje poškodenie až zánik nervových buniek v mozgu, čo vedie k nezvratným zmenám v mozgu a tie sa prejavujú demenciou. Tento typ ochorení nazývame neurodegeneratívne."
Medzi častými príznakmi ochorenia sú postupné zhoršovanie krátkodobej pamäti, pokles záujmov, problémy s formulovaním viet, zmeny nálad a správania, časová dezorientácia, zlá orientácia v známom priestore (problém trafiť domov a blúdenie), ukladanie vecí na nesprávne a nevhodné miesta. S Alzheimerovou chorobou prichádzajú aj rôzne zmeny v správaní ako výbušnosť, krik, nepokoj a dezorientácia.
"Doteraz nie je známa liečba, ktorá by ochorenie vyliečila,“ vysvetľuje odborníčka.
Ochorenie sa týka celej rodiny
Keď sa u niekoho z rodiny prejaví demencia a jeho stav sa rapídne zhoršuje, prestáva byť samostatný a začína byť závislý od opatrovateľa. Tým sa môže stať aj niektorý člen rodiny – syn, dcéra, manžel, manželka.
Pre pacienta môže byť ťažké prijať fakt, že sa stáva akýmsi „bremenom“, najmä na začiatku, keď si svoj stav uvedomuje. Týmto ľuďom vtedy treba dať najavo, že sú stále rovnocennými partnermi v živote a zostať pri komunikácii ako za zdravého stavu.
„Demencia je najčastejšou príčinou domácej starostlivosti, ktorú v prvom rade zabezpečujú rodinní príslušníci. Často je to práca na 24 hodín denne. Vzhľadom na náklady v zdravotníckej alebo sociálnej inštitúcii to šetrí verejné financie, ale nesmierne zaťažuje tých, ktorých sa to týka. Mnohí rodinní príslušníci trpia psychickým a fyzickým vyčerpaním, preťažením a stresom. Sú vyhorení, depresívni z vyčerpania, mnohí sa obávajú, že demencia postihne aj ich. Ochorenie zaťažuje aj rodinný rozpočet," upozorňuje liečebná pedagogička.
Ľudia s demenciou prežívajú najdlhšie obdobie ochorenia práve v domácom prostredí. Sú to zväčša dva, štyri, ale aj viac rokov. Pacienti zväčša nemajú len jedného opatrovníka, v rámci rodiny sa zapájajú viacerí členovia. Rozdeliť si túto záťaž je ideálne riešenie.
Opatrovanie si vyžaduje vysokú vnímavosť a pozornosť opatrovateľov, ale aj fyzickú náročnosť. Jeden pacient s takýmto ochorením zamestná viacerých členov rodiny.
„Niekto sa bude špecializovať na pomoc pri sebaobsluhe a na domácnosť, iný môže chodiť na prechádzky, ďalší zabezpečí komunikáciu s lekármi a úradmi,“ radí Čunderlíková.
Domáca opatera však má svoje limity. Ak už nastane moment, keď pacient potrebuje neustály dohľad a pomoc pri kúpaní, toalete, pohybe, je vhodné sa obrátiť na zariadenia pre seniorov.
Na Slovensku existujú aj špecializované zariadenia pre ľudí s touto diagnózou. Tu však často oťažieva svedomie opatrovníkov, nechcú si priznať, že ich príbuzní potrebuje intenzívnejšiu starostlivosť, majú pocit zlyhania.
(zdroj: Adobe Stock)Demencia v detstve a ako na prevenciu
Riaditeľka domu pre seniorov: V starobe majú aj malé veci veľký význam Čítajte Vo výnimočných prípadoch sa demencia prejavuje aj v detstve, napríklad v dôsledku chemoterapie. Zriedkavo je jej príčinou Alzheimerova choroba v mladom veku.
„Ak je porucha intelektu dôsledkom vrodenej poruchy, alebo ak vznikla do dvoch rokov veku dieťaťa, nehovoríme o demencii, ale o mentálnej retardácii,“ hovorí odborníčka.
Prejavy ochorenia sú u mladších osôb iné ako vo vyššom veku. Demencia postupuje rýchlejšie, pacienti zvyčajne trpia depresiou, mávajú poruchy vyjadrovania a reči alebo pohybové problémy. Ak sa demencia vyskytne v príliš mladom veku, ešte pred šesťdesiatkou, je nutné zbystriť pozornosť a zamerať sa aj na potomkov pacienta. V takom prípade ide totiž veľmi často o dedične podmienené ochorenie.
„Blízki príbuzní (deti, súrodenci) ľudí s Alzheimerovou chorobou majú tri- až štyrikrát väčšiu pravdepodobnosť tohto ochorenia, ako ľudia bez tejto záťaže,“ upozorňuje Čunderlíková.
V takom prípade je vhodné začať robiť aj preventívne opatrenia. „V prípade rodinného výskytu ochorenia odporúča lekár špecialista vyšetrenie DNA. A, samozrejme, mali by nasledovať odporúčania, ktoré zahŕňajú aktívny spôsob života, prevenciu kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky. Zdravý organizmus udržiava zdravé cievy a srdce, činorodosť predpokladá, že naše neuróny budú aktívne a odolné voči neurodegenerácii,“ odporúča liečebná pedagogička.
Medzi ďalšie ochranné faktory, ktoré znižujú pravdepodobnosť vzniku demencie, patrí podľa odborníčky hlavne dostatok duševnej a sociálnej aktivity. Sociálne väzby stimulujú aktivitu mozgových buniek, čo spomaľuje degeneráciu neurónov.
Netreba opomenúť ani tréning kognitívnych schopností, ktorý zabezpečuje učenie sa a permanentné vzdelávanie počas života, dostatočná telesná aktivita, správna životospráva, dostatok príjmu vitamínov E, C, B.
Digitálna demencia
V digitálnej dobe, ktorú žijeme, sa často pripravujeme o niektoré typy tréningu mozgu, ako sú písanie a hovorená reč. Zbavuje nás nutnosti vykonávať niektoré typy duševnej práce. „Nemecký neurovedec Manfred Spitzer poukazuje na obavy pred vznikom digitálnej demencie. Samozrejme, že tento výdobytok je prínosom, ale je dôležité zachovať zdravé podmienky pre náš mozog: samostatne rozmýšľať, byť zvedavý a tvorivý, hrať sa, dostatočne sa hýbať. Vedieť, že je potrebné kompenzovať svojou námahou to, čo sme získali vďaka modernému spôsobu života," radí Mária Čunderlíková.
Demencia sa nedá vyliečiť, ale spomaliť
Demencia sa, žiaľ, nedá zvrátiť, možno však dosiahnuť, aby sa jej priebeh spomalil a pomôcť pacientovi zotrvať v čo najlepšom zdravotnom stave čo najdlhšiu dobu. Štandardná liečba zvyčajne predstavuje kombináciu užívania liekov a nefarmakologickú liečbu. Odvíja sa od typu demencie.
Prvým signálom môže byť zhoršovanie pamäti. Vtedy je dobré spozornieť a navštíviť lekára. Čím skôr sa stanoví diagnóza, tým skôr možno začať s liečbou. Nemusí ísť pritom automaticky o demenciu.
Diagnostický proces začína u všeobecného lekára, ktorý odporučí vyšetrenie u psychológa s cieľom vylúčiť alebo potvrdiť prítomnosť kognitívnej poruchy. Na identifikáciu príznakov ochorenia a ich závažnosti existuje viacero testov a vyhodnocovacích dotazníkov.
Ďalší postup pri zistení určitých nedostatkov opisuje odborníčka takto: „Je potrebné vykonať krvné testy a použiť vyšetrovacie metódy na zobrazenie mozgu. Laboratórne vyšetrenie krvi sa realizuje na vylúčenie nedostatku hormónu štítnej žľazy, na vylúčenie nedostatku niektorých vitamínov, ktoré dokážu spôsobiť výrazné spomalenie myslenia a poruchu pozornosti. Dôležité je, aby mal lekár možnosť objektivizovať informácie od príbuzných pacienta. Špecialista, ktorý určí typ a štádium demencie a následne liečbu, je psychiater alebo neurológ.“
Na spomalenie a zmiernenie prejavov choroby slúži celý rad liekov, ktorý vylepšuje kvalitu života pacienta a tým aj jeho rodiny.
„Dôležitú skupinu liekov tvoria tzv. kognitíva, ktoré prechodne zlepšujú kognitívne funkcie a spomaľujú ochorenie. Liečba sa zameriava aj na prejavy sprevádzajúce ochorenie ako sú poruchy nálady, poruchy spánku, stavy úzkosti alebo nepokoja,“ hovorí Čunderlíková.
Dodáva, že pacienti majú možnosť absolvovať aj nefarmakologickú liečbu, ku ktorej patrí mentálna a sociálna stimulácia, tréning pamäti, kognitívna rehabilitácia a dostatočná fyzická aktivita. Správna výživa a pravidelný pitný režim sú tiež súčasťou terapie.
Ako komunikovať s pacientom trpiacim demenciou?
Buďte pripravení – komunikácia s pacientom môže prekvapiť, často nie je možné predvídať reakcie a nálady. Odosobnite sa, stav svojho blízkeho akceptujte a prijmite s otvorenosťou. Správanie človeka s demenciou často nie je úmyselné. Dôverujte intuícii a všímajte si chorého. Môže komunikovať úplne inak a svoje nálady oznamovať iným spôsobom ako v zdravom stave.
Vzdelávajte sa – to vám pomôže byť pripravený na rôzne situácie. Venujte sa problematike demencie, no nezabúdajte sa rozprávať aj s chorým. V rozhovore pritom buďte autentickí, úprimní a nezabúdajte na rešpekt. Alzheimerova choroba a iné príbuzné ochorenia ohrozujú dôstojnosť ľudí, strácajú nad sebou kontrolu a uvedomujú si to. Je dôležité, aby ste sa na chorého nepozerali cez jeho diagnózu. Zamerajte sa na poskytnutie pochopenia, starostlivosti a lásky. Vypočutie a empatia sú na prvom mieste.
Zamerajte sa na schopnosti – nachádzajte v situácii vždy niečo pozitívne. Kým chorý postupne stráca niektoré kognitívne schopnosti, iné stále ovláda. Vyhýbajte sa preto situáciám, v ktorých môže pravdepodobne zlyhať a hľadajte preňho úlohy a činnosti, ktoré stále zvláda alebo z nich má dokonca radosť. Chváľte ho a povzbudzujte. Robte veci spoločne a väčšie úlohy rozložte na menšie celky. Pacient bude mať pocit úspechu aj po vykonaní čiastkových činností.
Konverzácia – ak už je pacient v štádiu, v ktorom vás prestáva spoznávať, komunikujte pokojným a istým hlasom. Povedzte mu, kto ste, zbytočne ho nerozrušujte otázkami alebo snahou o to, aby sa rozpamätal. Jednoducho mu povedzte, že ste ho prišli navštíviť, lebo radi trávite čas v jeho spoločnosti. Rešpektujte však jeho súkromie a dajte mu možnosť rozhodnúť sa, či mu vaša prítomnosť vyhovuje. Pacienti s demenciou majú problém najmä s krátkodobou pamäťou, no vedia vám prerozprávať zážitky z detstva. Pýtajte sa na dávnejšie spomienky. Ak máte problém porozumieť jednotlivým slovám, dajte im príležitosť opraviť vetu alebo ich doveďte k správnym výrazom. Situáciu však nehroťte a keď to nejde, radšej sa ospravedlňte, že nerozumiete a premostite na inú tému. Aj dotyky podporujú komunikáciu, no tie voľte len v prípade, že pacient súhlasí a sám ich iniciuje. Pri rozlúčke mu dajte najavo, že vám s ním bolo dobre a prídete znova. Ak je rozlúčka príliš traumatizujúca, požiadajte niekoho iného, aby pacientovu pozornosť zamestnal, kým odídete.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
