Čierna kapitola medicíny: V 50. rokoch tisíce detí zmrzačil liek na nevoľnosti

Dnes 85-ročná Agnes Lattimerová zo severoírskeho Belfastu mala 26 rokov, keď ležala chorá v nemocnici.

V tom čase bola už v prvých týždňoch tehotenstva, hoci o tom ešte netušila. V noci ležala s otvorenými očami na posteli a nemohla zaspať, čo si všimla jedna zo sestier.

"Spýtala sa ma, prečo nespím. Povedala som jej, že nie som unavená, no prehovorila ma, aby som si vzala dve tabletky. Nepomyslela som si o tom nič čudné," povedala pred niekoľkými rokmi pre BBC.

V júni 1962 sa napokon Agnes narodila dcéra Kim, čakal ju však obrovský šok. Bábätko bolo bez palcov na rukách, so skrátenými hornými aj dolnými končatinami, deformovanými dlaňami a bez kolenných kĺbov.

Za tieto katastrofické následky mohli práve spomínané tabletky. Obsahovali totiž liečivo talidomid, ktoré je dnes synonymom jednej z najčernejších kapitol novodobej medicíny.

V súčasnej pandémii ju niektorí dávajú do súvisu s rýchlo vyvinutými vakcínami a ich bezpečnosťou. Vedci však podobné spochybňovanie pri súčasných štandardoch kontroly, ku ktorým prispela aj tragédia s talidomidom, považujú za neopodstatnené.

Deti sa rodili s ťažkými poškodeniami, keď ich matky v tehotenstve užívali talidomid. (zdroj: Wikimedia Commons)

Problémy výrobca dlho prehliadal

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kŕmili ich, starali sa o nich, no aj tak zomierali. Na nedostatok lásky Čítajte 

V polovici 50. rokov talidomid ako liek na nespavosť vyvinula nemecká firma Chemie Grünenthal a v Nemecku ho propagovala ako bezpečný a účinný.

Pod názvom contergan sa predával voľne v lekárni, a to aj napriek skutočnosti, že ho firma otestovala v rámci skúšobných štúdií len na zvieratách a na 300 pacientoch a jeho účinnosť sa neskúmala na tehotných ženách, ktorým ho odporúčali na ranné nevoľnosti.

Ženám, ktoré talidomid užívali, sa vo veľkej miere začali rodiť deti s vrodenými poruchami.

Liek spôsoboval, že mali nedovyvinuté dolné a horné končatiny, prsty im vyrastali priamo z ramien, chýbali im ušnice, mali poruchy svalov očí, srdca aj tráviaceho systému. Mnohé zomreli krátko po narodení alebo ich ženy potratili ešte počas tehotenstva. Prípad sa do dejín zapísal ako aféra Contergan.

Preparát zmrzačil vo svete vyše desaťtisíc novorodencov, no mohol mať vplyv až na stotisíc tehotenstiev. Predával sa v Európe, Južnej Amerike, Kanade aj v Japonsku, dokopy vo viac ako štyridsiatich krajinách.

Iba v Spolkovej republike Nemecko ho užívalo zhruba 70-tisíc ľudí. Do Československa ho v tom čase nedodávali.

Prvé dieťa zasiahnuté užívaním talidomidu v tehotenstve matky sa podľa webu Thalidomide Trust narodilo už v roku 1956. Išlo o dcéru zamestnanca spomínanej firmy Grünenthal a to dokonca v čase, keď ešte nebol oficiálne na trhu.

Keďže však v tom čase boli známe aj rôzne iné príčiny deformít novorodencov a od chvíle užívania v počiatkoch tehotenstva po samotný pôrod prešlo niekoľko mesiacov, spojitosť medzi talidomidom a nevyvinutými deťmi si odborníci nevšimli hneď.

Na jeseň 1959 sa začali množiť sťažnosti proti firme a taktiež odborná kritika neurológov, ktorí spochybňovali bezpečnosť lieku. Hovorilo sa najmä o nepríjemných pocitoch v rukách a nohách, bolestiach hlavy a ďalších vedľajších účinkoch. Dlhodobé užívanie lieku prinášalo napríklad aj symptómy dráždivého svrbenia a pálenia končatín, takzvanej polyneuritídy.