„Poviem vám niečo, pre čo by ste si želali byť tu. Kiahne, u nás také nebezpečné a také smrteľné, sú tu úplne neškodné. Existujú tu skupinky starších žien, ktorých prácou vždy v septembri na jeseň, keď utíchnu najväčšie horúčavy, je robiť operácie,“ písala v roku 1717 lady Mary Wortley Montaguová svojmu priateľovi.
Sama mala s kiahňami bolestivé skúsenosti. Len pár rokov predtým, ako napísala list z Turecka, ochoreniu podľahol jej brat. Ona síce prežila, no jej dovtedy krásna tvár bola po prekonaní choroby navždy poznačená. O to viac ju prekvapilo, aké jednoduché riešenie objavila.
Vredy z kiahní do žíl
„Ľudia si navzájom dajú vedieť, či niekto z ich rodiny má záujem nakaziť sa kiahňami a s týmto cieľom organizujú stretnutia, zvyčajne pätnástich alebo šestnástich ľudí, na ktoré príde aj stará žena s orechovou škrupinkou plnou vecí z najlepších kiahní a pýta sa, ktorú žilu si chcete dať otvoriť.
Bez váhania nareže miesto, ktoré jej ukážete, veľkou ihlou – ktorá však nespôsobí viac bolesti než bežný škrabanec – a vloží do žily toľko hmoty, koľko sa zmestí na ostrie ihly.“
Proces, ktorý ako jedna z prvých v západnom svete opísala, sa nazýval variolizácia. Názov je odvodený z latinského slova variola, ktorým sa označovali pravé kiahne.
Variolizácia v Prešove
V rovnakom roku ako Montaguová vykonal variolizáciu aj prešovský lekár Ján Adam Rayman.
Keď v lete roku 1721 v Prešove vypukla epidémia pravých kiahní, zaniesol do rany svojej malej dcéry bavlnu nasiaknutú hnisom z kiahní jej brata.
Rayman sa o tejto metóde dozvedel od potulných Arménov a Grékov a neskôr si ju overoval vo vedeckých štúdiách z Londýna.
O úspešnom priebehu liečenia informoval verejnosť až v roku 1727.
Bol to zákrok, pri ktorom sa človeku do kože vnášal sušený hnis z vriedkov kiahní. Toto preventívne opatrenie malo spôsobiť ľahký priebeh ochorenia a následnú imunitu. Išlo o predchodcu očkovania.
Samotná Montaguová variolizáciu nepodstúpila, keďže kiahne prekonala, kontrolovane však nechala nakaziť svoje dve deti. Ani nie päťročný syn Edward sa v roku 1718 stal pravdepodobne prvým Európanom a rozhodne prvým Angličanom, ktorý túto procedúru podstúpil.
Dcéru Mary sa rovnakým spôsobom snažila uchrániť v roku 1721. So svojimi úspechmi sa podelila aj s britskou princeznou Karolínou.
Plánovala neobyčajnú históriu
Narodila sa v roku 1689 v anglickom Nottinghamshire v aristokratickej rodine politika a dvorana Evelyna Pierreponta. Matka jej zomrela v útlom veku a až do deviatich rokov sa o jej výchovu starala stará matka.

Lady Mary Pierrepontová bola mimoriadne bystré a inteligentné dieťa, ktoré si už v útlom veku dávalo veľké ciele.
„Plánujem napísať neobyčajnú históriu,“ napísala do svojho dievčenského denníka.
V deviatich rokoch prevzal jej výchovu otec. Napriek tomu, že rodina mala všetky možnosti, aby sa očividne nadanej Mary dostalo výborné vzdelanie, Evelyn Pierrepont to nepovažoval za nutné ani vhodné. Mary bola totiž dievča, navyše veľmi pekné.