Zdriemnuť si poobede je biologická potreba. Prečo by sme nemali bojovať s únavou?

Zdriemnuť si krátko poobede alebo si dokonca dopriať dlhšiu siestu je bezpochyby príjemné a pre niektoré kultúry samozrejmé. Poobedný „šlofík“ však nie je len príjemný zvyk, má aj svoje biologické opodstatnenie.

Prečo a ako dlho by sme si teda mali počas dňa zdriemnuť?

Ako spia ľudia v pralese

Potrebe popoludňajšieho odpočinku sa vo svojej knihe Prečo spíme venuje aj anglický profesor neurovied a psychológie Matt Walker. Vedec v knihe vysvetľuje, že bifázický spánok, teda taký, ktorý je rozdelený na dlhší nočný spánok a krátky popoludňajší odpočinok, je hlboko biologicky zakorenený v ľuďoch všetkých kultúr.

Súvisiaci článok Chcete sa dožiť sto rokov? Deväť krokov, ktoré ponúkajú modré zóny sveta Čítajte 

Argumentuje nielen prirodzeným poklesom energie, ktorú cíti väčšina ľudí krátko poobede, ale najmä antropologickými výskumami.

Kmene lovcov a zberačov, ako sú Gabrovia zo severu Kene alebo Sanovia z púšte Kalahari, ktorých spôsob života sa za posledné tisícky rokov priveľmi nezmenil, spia dvojfázovo.

"Obe skupiny si v priebehu noci doprajú podobne dlhý čas spánku (sedem až osem hodín na lôžku a sedem hodín čistého spánku), po ktorom popoludní nasleduje tridsať až šesťdesiatminútové zdriemnutie,“ píše Walker.

Vedec sa odvoláva aj na historické záznamy z Európy pred priemyselnou revolúciou a poukazuje na to, že podobný model spánku bol v minulosti bežný aj v našich zemepisných šírkach.