Z času na čas sa objaví športovkyňa, ktorá je o tom probléme schopná a ochotná hovoriť. Zvyčajne ide o mladé ženy alebo dokonca dievčatá, ktoré už nevládzu športovať. V roku 2017 to bola napríklad ruská krasokorčuliarka Julia Lipnická. Povedala, že nechce mať celý život len 37 kilogramov, a v devätnástich rokoch ukončila kariéru.
O rok neskôr to bola česká biatlonistka Gabriela Koukalová, ktorá verejnosť šokovala, keď vo svojej autobiografii uviedla, že s anorexiou bojovala desať rokov.
Desať rokov, počas ktorých patrila k vrcholovým športovkyniam a umiestňovala sa na víťazných stupienkoch majstrovstiev sveta aj olympijských hier.
Ak sa športu venujete čo i len rekreačne, viete, aké nepríjemné je trénovať, ak ste sa pred cvičením nestihli rozumne najesť. Predstavte si teraz, že nejete celé roky, počas ktorých podávate vrcholné výkony.

Na prvý pohľad sa to zdá nemožné a nepredstaviteľné. Aj to je jeden z dôvodov, prečo ľudia tak často zatvárajú oči pred faktom, že šport, najmä ten ženský, je plný porúch príjmu potravy.
Naozaj sa môže zdať, že kombinácia extrémnych výkonov a nejedenia k sebe nepasuje, rovnako ako nám nejde do hlavy to, že športovci a športovkyne môžu byť veľmi chorí. Že športujú napriek závažným poruchám, ktoré nivočia ich telo i dušu, a ktoré môžu spôsobiť ich smrť.