Woolfovej dohodil manžela ohrdnutý milenec. Kontroloval jej cyklus a toleroval neveru

Rozorvaný život britskej spisovateľky Virginie Woolfovej sa skončil tragicky v hlbinách rieky Ouse uprostred rachotu druhej svetovej vojny. Hoci sa v rozlúčkovom liste manželovi vyznala, že jej poskytol najväčšie možné šťastie, útechu hľadala v náruči milenky Vity Sackvillovej-Westovej.

Virginia pochádzala z pomerne dobre situovanej viktoriánskej rodiny. Jej otec Leslie Stephen bol spisovateľ, historik a jeden z priekopníkov moderného alpinizmu. Matka Julia sa venovala dobročinnosti a bola múzou preraffaelitských maliarov.

O obidvoch rodičov prišla pomerne skoro. Matka jej zomrela, keď mala Virginia trinásť rokov, otec o deväť rokov neskôr. Akoby toho nebolo málo, podľa jej vlastných svedectiev ju sexuálne zneužívali dvaja nevlastní bratia Gerald a George, synovia jej matky z prvého manželstva. Práve v týchto rodinných tragédiách môžeme hľadať zárodky neskorších Virginiiných psychických problémov.

Manžela najprv odmietala

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Astrid Lindgrenová utajila nemanželský pomer, tehotenstvo aj pôrod Čítajte 

Neblahé skúsenosti s nevlastnými bratmi sa zrejme prejavili aj v jej svojráznom prístupe k neskorším mužským nápadníkom. Ani ona sa nevyhla tlaku okolia, aby sa vydala a „nezostala na ocot“. V umeleckej skupine Bloomsbury Group, ktorej bola členkou, sa vhodní kandidáti hľadali ťažko, keďže viacerí boli homosexuáli.

Paradoxne, práve do jedného z nich - Lyttona Stracheyho - sa zahľadela. Ťažko povedať, nakoľko medzi nimi išlo o intelektuálny súzvuk a nakoľko o telesné sympatie, ale Strachey ju vo februári 1909 požiadal o ruku a Virginia povedala áno. Na druhý deň si to však rozmyslel, keď si uvedomil, že nie sú zaľúbení.

Potom Strachey urobil nezvyčajnú vec. Napísal svojmu priateľovi Leonardovi Woolfovi: „Tvoj osud je jasne napísaný, ale necháš ho pôsobiť? Musíš sa oženiť s Virginiou..., ale musíš byť obozretný, inak svoju príležitosť prepasieš.“ Leonard zareagoval ešte zvláštnejšie. Svojmu priateľovi napísal, nech Virginii odkáže, že sa s ňou chce oženiť. Tá to považovala za žart a odmietla.

Keď sa vrátil z Cejlónu, kde pôsobil ako koloniálny úradník, nasťahoval sa do domu k Virginii a jej bratovi Adrianovi. Svoju žiadosť zopakoval aj osobne.