Mohli by prežiť, no fantázie ich ničia. Vzťahom škodia mýty o romantickej láske

„Romantická láska je najväčšou a jedinečnou energiou, s ktorou sa ľudská duša stretáva v súčasnej západnej kultúre. Nahradila v nej náboženstvo a stala sa priestorom, v ktorom muži aj ženy hľadajú zmysel, transcendenciu, nedotknuteľnosť a vytrženie,“ píše kalifornský psychológ Robert A. Johnson v knihe Večný príbeh romantickej lásky a dodáva: „Sme do takej miery zvyknutí žiť s vierou v romantickú lásku, že ju vnímame ako jedinú formu lásky, na ktorej môže byť založené manželstvo alebo milostný vzťah.“

Naráža tak podobne ako mnohí ďalší odborníci a odborníčky na to, že romantickej láske spoločnosť prisudzuje ohromnú moc a robí z nej základ všetkých dobrých vzťahov. Niet sa čo čudovať, keď mediálne a kultúrne obrazy o nej sú ľuďom vštepované prakticky odmalička.

Aj väčšinu rozprávok spája práve romantický príbeh. Hlavný hrdina alebo hlavná hrdinka v nej prekonávajú rôzne prekážky a ich odmenou je napokon (okrem iného) dokonalá láska, spriaznenosť duší, nájdenie svojej druhej polovičky, bez ktorej život nemá zmysel a s ktorou nie je nič nemožné.

Predstava, že takto sa pri láske človek musí cítiť aj v skutočnosti, však môže u mnohých viesť k vytvoreniu nerealistických očakávaní od vzťahov. Nie je nevyhnutne zlé, ak si človek naplní aj niektoré sny o romantickej láske. No časté a v spoločnosti pretrvávajúce mýty neraz robia medvediu službu všetkým, ktorí hľadajú dlhodobé partnerstvá.

Zrážka s realitou

Súvisiaci článokSúvisiaci článok Romantická láska je vynález moderného sveta. Ako vyzerali vzťahy kedysi? Čítajte 

Slepé hľadanie toho pravého alebo tej pravej je často len výsledkom kultúrnych obrazov romantickej lásky, ktoré nám vštepuje popkultúra – knihy, filmy, piesne, umenie, ale aj spoločenské konvencie.

„Len málo ľudí toto dokonalé šťastie nájde, pretože je to mýtus, ktorý sa datuje ešte do čias Platóna,“ hovorí Susanne Vosmerová, lektorka klinickej psychológie z University of Hull.

„V gréckej mytológii boli dokonalí milenci v jednom spojení a potom prepolení na dve časti. Láska z vtedajších čias je tak túžbou každej z týchto častí nájsť tú druhú,“ vysvetľuje.

Vosmerová tvrdí, že predstavy živené spomínanou popkultúrou potom vplývajú na našu spoločenskú identitu. Ľudia totiž očakávajú, že do vzťahu majú vstúpiť s niekým, kto bude ich chýbajúcou polovicou.

No tento ideál často naráža na realitu, ktorú potvrdzuje napríklad aj vysoká miera rozvodovosti vo svete.