Lýdia Ondrušová: Občas zabúdam, že nie som jediná trpiteľka

Pred časom ste na svojom účte na instagrame povedali, že si potrebujete dať pauzu od sociálnych sietí, pretože od nich začínate byť závislá. Podarilo sa vám to?

Nevyšlo to úplne. Povedala by som, že sa mi to nepodarilo najmä preto, že som sa prednedávnom presťahovala a po celoživotnom spolužití s niekým po prvý raz bývam sama.

Najskôr som žila s mamou a do dosť vysokého veku som s ňou bývala v izbe. Potom som bývala na internáte, neskôr s inými kamarátmi na priváte a, samozrejme, aj s bývalým manželom. Pomaly si robím režim a asi od seba nemôžem chcieť veľa vecí naraz.

Zvykáte si teda na samotu?

Áno a som prekvapená, aká pozitívna je táto zmena. Niekedy si od radosti aj nahlas zakričím, aká som šťastná. Je mi tak dobre, až ma to desí a bojím sa, že si na tú samotu zvyknem. Som nesmierne spoločenský človek a vonkajšie podnety sú dôležité aj pre moju tvorbu.

Na druhej strane treba povedať, že zatiaľ žijem sama len niekoľko dní, stále mi niekto telefonuje a zisťuje, ako sa mám, takže smútok a osamelosť ešte môžu prísť.

Na sociálnych sieťach vás sledujú tisíce ľudí a vy denne ukazujete detaily zo svojho života. Vnímate sa ako influencerka?

Rozhodne nie a ani ňou nechcem byť. Mala som síce obdobie, keď som trochu závidela ľuďom, ktorí dostávajú veci zadarmo, a potom ich len ukážu.

Materialistka vo mne to chcela tiež, no teraz mi to pripadá trochu trápne.