Viac pozornosti zameranej na mentálne zdravie je pozitívnym fenoménom uplynulých rokov. No prichádza s ním aj zvláštny vedľajší efekt. Ak sa budeme snažiť, u každého z nás sa nájde nejaká odchýlka, ktorá po čase dostane svoj názov, a stáva sa diagnózou alebo nejakým typom syndrómu.
Mnoho ľudí by sa možno našlo v charakteristike syndrómu zaneprázdneného mozgu (v angl. BBS – busy brain syndrome), ktorý odborníci na psychológiu pomenúvajú aj ako syndróm zaneprázdneného života (v angl. BLS – busy life syndrome).
Aj keď pandemické časy charakter tohto syndrómu mierne menia, podstata ostáva rovnaká. Syndróm sa prejavuje na krátkodobej pamäti, náš mozog je rozptýlený, mierne chaotický a zabúdame, čo sme práve pred pár minútami chceli alebo robili.
S takýmto druhom správania sa už stretli mnohí z nás. Do akej miery ho môžeme považovať za normálne a kedy už môže ísť o problém?
Každý mozog vekom spomaľuje
Informačná diéta pomáha, no má svoje limity Čítajte V prípade, že u seba nachádzate spojitosti s týmto syndrómom, netreba sa báť.
Mozog pracuje ako sval, ktorý treba posilňovať, no na druhej strane ani z preťaženia nemá veľkú radosť a túži po rovnováhe.
Keď má toho veľa, začne mlieť z posledného, a tak občas nejakú informáciu vypustí. Kým však zábudlivosť súvisí len so syndrómom zaneprázdneného mozgu a nie je podstatou iného vážnejšieho problému, nemusíte mať obavy.
Nejde o ochorenie, len prejav tela, ktoré vám dáva najavo, že potrebuje zmenu. Faktom je, že každý mozog, nech je akokoľvek aktívny, vekom spomaľuje, no môže starnúť zdravšie a byť odolnejší.
Éra informácií
Rozptýlenie je súčasťou éry, v ktorej žijeme. Znečistenie nesúvisí len so štartom priemyselnej revolúcie a životným prostredím. Dochádza k nemu aj v našich hlavách.
Sme presýtení informáciami a musíme sa naučiť ich triediť, usmerniť tok energie, ktorý si mozog pre svoje fungovanie odoberá. Existujú veci, ktoré môžeme urobiť, aby sme zlepšili svoju duševnú výkonnosť.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
