Tú situáciu poznajú mnohé mamy. Unavené, preťažené, tisíckrát vyrušené tým či oným, frustrované. Stačí len malá rozbuška. Jedna z drobností, ktoré deti majú v nekonečnej zásobe a vyťahujú ako kúzelníci z klobúka v tej „najvhodnejšej“ chvíli.
Nedojedené jedlo, ktoré si samy vypýtali, sabotovanie dlho plánovaných rodinných akcií, stratená topánka práve vo chvíli, keď treba odísť z domu, grimasa, ktorú s najväčšou pravdepodobnosťou odkukali od vás, drzý tón a rýpanie.

Stačí málo a mamy vybuchnú. Krik, zlosť, búchanie vecami. A potom prídu výčitky svedomia.
Máločo je takou Pandorinou skrinkou rodičovstva a najmä materstva ako hnev. Detským výbuchom zlosti sa venujú tisíce článkov a stovky kníh.
Obdobie vzdoru či pubertálne rebélie sú očakávané a svojím spôsobom aj žiaduce. Rodičia však ťahajú za kratší koniec.
Nahnevaný rodič je ten, kto situáciu nezvláda a kto sa vlastne „zníži“ na úroveň dieťaťa.