Nebudeme si klamať. Každý z nás bol v živote chorý, viac či menej vážne, každého už niekedy jeho telo zradilo a v horšom prípade zrazilo na kolená. Snažíme sa vtedy prežiť sami so sebou, či už je to nepríjemné nachladnutie, prepuknutie psoriázy, alebo rakovina. Nezáleží na tom. Je to zlé, otravné, bolestivé, komplikované.
Situácia sa však ešte stupňuje, keď s nami túto otravnosť, bolesti a komplikácie prežívajú aj naši blízki, predovšetkým partner. Niekedy si zvykneme, prispôsobíme sa (a on takisto). Niekedy vieme, že choroba je len dočasná. No žiť v partnerstve s chronickými ochoreniami je predsa len trochu väčšia výzva.
Keď som mala jedenásť rokov, skončila som na istý čas v nemocnici. Cukor v krvi skákal až do nebies, bola som chudá ako trieska a pila litre vody v snahe prežiť, než mi konečne prvýkrát pichli inzulín.