Kardiologička: Posledný rok v izolácii bol pre ľudí s nadváhou veľmi ťažký

Nie každému z nás bije srdce rovnako a pravidelne. Srdce dospelého človeka za normálnych okolností bije pravidelnou rýchlosťou 60 až 90 krát za minútu. O arytmii hovoríme vtedy, keď naše srdce pracuje príliš rýchlo, príliš pomaly, alebo občas vynecháva – bije nepravidelne.

Poruchy rytmu môžu prebiehať aj asymptomaticky a nie je to až také zriedkavé. Málokto z nás si uvedomuje, čo nastane, keď naše srdce stratí pravidelný rytmus.

„Arytmie môžu postihnúť kohokoľvek – mužov, ženy, ale i deti,“ vysvetľuje Silvia Mišíková, primárka arytmologického oddelenia I. Kardiologickej kliniky VÚSCH v Košiciach.

Minulý rok bol veľmi náročný. Kvôli pandémii sme obmedzili sociálny kontakt, cestovanie, menilo sa pracovné prostredie i zaužívaný rodinný kolobeh. Ako tieto stresové situácie môžu pôsobiť na pacientov, ktorí už trpia nejakým ochorením srdca?

Nuž, niet pochýb že ide o stresovú situáciu. Tolerancia stresu je u ľudí rôzna - kým

niekto dokáže danú situáciu celkom dobre tolerovať, pre iného je to veľká záťaž. Zdravý jedinec by pri strese nemal mať zdravotné ťažkosti.

Avšak u jedincov s predispozíciou alebo s už známym kardiálnym ochorením, môže byť stres spúšťačom poruchy rytmu, môže viesť k vzostupu krvného tlaku a niekedy môže byť tým posledným spúšťačom vzniku akútneho infarktu myokardu.

Zaznamenali ste v tomto období na arytmologickom oddelené zvýšený počet pacientov?

Aj keď sme to do istej miery očakávali, nestalo sa tak. Myslím si, že časť pacientov, ktorá aj mala ťažkosti sa bála navštíviť zdravotnícke zariadenie. Na druhej strane sme sledovali mierny vzostup akútnych infarktov myokardu.

Existuje viacero typov arytmií. Ktoré sú najvážnejšie?

Vo všeobecnosti platí, že arytmie, ktoré majú svoj pôvod v predsieňach, sú menej závažné a väčšinou neohrozujú pacienta bezprostredne na živote, ale vyžadujú si liečbu.

Arytmie, ktoré majú svoj pôvod v komorách, sú podstatne závažnejšie a môžu pacienta aj bezprostredne ohroziť na živote, prípadne v krátkej dobe viesť k poruche vedomia.

Arytmiu delíme do dvoch veľkých skupín: bradykardie – poruchy rytmu, keď ľudské srdce bije veľmi pomaly, teda pod 60 úderov za minútu, alebo občas vynecháva a tachykardie – poruchy rytmu, keď srdce bije príliš rýchlo, teda nad 100 úderov za minútu, pričom rytmus srdca môže byť pravidelný, ale aj nepravidelný.

Môže človek trpieť arytmiou srdca a nevedieť o tom?

Súvisiaci článok Depresiu môžu sprevádzať aj bolesti chrbta, brucha či hlavy Čítajte 

Áno. Poruchy rytmu môžu prebiehať aj asymptomaticky a nie je to až také zriedkavé.

Títo pacienti majú na jednej strane výhodu, lebo sa cítia dobre a nemajú žiadne subjektívne ťažkosti.

Na druhej strane tým, že nie sú liečení, sú vystavení riziku komplikácií. Tie môžu nastať z dôvodu zlyhania srdca ako pumpy pri dlhotrvajúcej neprimerane vysokej alebo neprimerane nízkej pulzovej frekvencii, ale pri niektorých poruchách rytmu to môže byť aj tvorba krvných zrazením v dutinách srdca a z toho plynúce komplikácie (cievna mozgová príhoda – porážka).

(zdroj: archív S. M.)

Fibrilácia predsiení je najčastejšou trvalou arytmiou. Čo je jej spúšťačom?

Závisí od mnohých faktorov, či ide o fibriláciu predsiení u mladších, inak pomerne zdravých jedincov alebo ide o pacientov kardiakov.

V prvom prípade sú dôvodom isté zmeny lokalizované v ústiach pľúcnych žíl v ľavej predsieni.

Pre lepšie pochopenie - do ľavej predsiene ústia štyri pľúcne žily. V mieste vstupu pľúcnych žíl do samotnej ľavej predsiene môžu vzniknúť miesta, ktoré začnú spúšťať poruchu rytmu.

Ak ale ide o kardiakov s postihnutím srdcového svalu rôznym patologickým procesom, ktorý vedie ku zväčšeniu ľavej predsiene, je mechanizmus zložitejší.

Môže arytmiu spôsobovať aj stres?

Určite áno. Ale nechcem vyľakať čitateľov, aby nežili v strachu a nemysleli si, že v čase stresu určite dostanú poruchu rytmu.

Tá sa dostavuje len u jedincov, ktorí majú isté zmeny v myokarde, teda nejaký chorobný proces, istú predispozíciu. A potom je stres už len tým posledným spúšťačom.

Niektorí pacienti už vedia, že po veľkom strese alebo fyzickej záťaži sa s odstupom niekoľkých hodín dostaví záchvat poruchy rytmu.

Aj obezita ovplyvňuje funkciu srdca. Osveta k riešeniu obezity stúpa, ale počet obéznych ľudí na svete presiahol dve miliardy. Prečo?

Súvisiaci článok Milujte svoje telo, nie svoju obezitu. Ide extrémna nadváha dokopy so sebaláskou? Čítajte 

Žije sa nám lepšie ako sa žilo ľuďom v minulosti. A s ekonomickým zlepšením situácie sa znižuje pohybová aktivita ľudí, ktorá je podľa prieskumov tiež alarmujúca. Tie udávajú, že len 30 % celkovej populácie má v súčasnosti dostatočnú pohybovú aktivitu.

Máme sedavé zamestnania, všade sa presúvame autom, máme dostatok jedla v chladničke a voľný čas si vypĺňame sledovaním televízie. A aj keď sme svedkami osvety v danej problematike, jej efekt je stále nedostatočný. A prečo je tomu tak, to je pre mňa nepochopiteľné.

Musím ale podotknúť, že posledný rok bol pre ľudí trápiacich sa s nadváhou veľmi ťažký. Život v izolácii v domácich podmienkach s obmedzením pohybových aktivít určite mnohým neprospel.

Súvisí obezita priamo s konkrétnou poruchou rytmu srdca?

Do istej miery môže obezita prispievať ku vzniku jednej konkrétnej poruchy rytmu - ide o fibriláciu predsiení.

U obéznych pacientov sa nachádza väčšie množstvo tuku v osrdcovníku, ktorý prerastá aj do myokardu, teda vlastného svalu srdca. Tým sa do istej miery znižuje poddajnosť stien srdca, dochádza k zmnoženiu fibrotického čiže menejcenného tkaniva, čo vedie k ďalším zmenám.

S tým súvisí vyšší výskyt fibrilácie predsiení. Musíme si uvedomiť, že u obéznych pacientov sa väčšinou stretávame aj s inými rizikovými faktormi: vysoký krvný tlak, cukrovka, zvýšená hladina kyseliny močovej.

Prečo dnes trpia srdcovou arytmiou a kardiovaskulárnymi problémami aj mladí ľudia a deti?

Ide o isté typy porúch rytmu, väčšinou predsieňových, u inak úplne zdravých jedincov. Tieto sa dajú vyriešiť katétrovou abláciou a pacient je po úspešnom zákroku vyliečený.

V súčasnosti sme ale svedkami toho, že v mladom veku sa častejšie začína vyskytovať aj fibrilácia predsiení.

Faktorov je niekoľko: nezdravý životný štýl, nedostatok fyzickej aktivity, obezita, stres, mužské pohlavie, zvýšený príjem alkoholu, drogy. Mnohé z týchto faktorov sú modifikovateľné a je potrebné sa na ne zamerať.

Existuje rozdiel medzi mužským a ženským srdcom a jeho rytmom?

Isté rozdiely existujú. Mužské srdce je väčšie ako ženské srdce, ženské srdce pracuje o niečo rýchlejšie ako mužské. Pre lepšiu orientáciu veľkosť zdravého srdca je približne taká ako päsť daného jedinca.

Arytmológia je invazívny odbor a je skôr výnimkou, že sa touto problematikou zaoberajú ženy – lekárky. Prečo je to tak a čím vás zaujala arytmológia?

Máte pravdu, danou problematikou sa častejšie zaoberajú muži ako ženy.

Arytmológia je nesmierne zaujímavá, pretože poruchy rytmu sú menlivé, preto aj diferenciálna diagnostika je pomerne náročná ale tým aj veľmi zaujímavá. Ide však o invazívny odbor kardiológie, ktorý sa vykonáva v radiačnom žiarení, s čím súvisí aj nosenie pomerne ťažkých ochranných pomôcok.

V súčasnosti však máme k dispozícii systémy, ktoré nám umožňujú minimalizovať používanie RTG žiarenia a aj špeciálne ochranné pomôcky, ktoré nenosíme priamo na sebe.

Budúcim lekárov sa venujete aj ako ich pedagóg. Je záujem o invazívnu kardiológiu?

Žiaľ, musím skonštatovať, že záujem o invazívnu kardiológiu a teda aj arytmológiu, je veľmi slabý zo strany mladých kolegov. A to nielen žien, ale i mužov.

Ide o ťažký odbor. Ako mladý lekár musíte na sebe veľa a dlho pracovať, aby sa z vás stal špecialista v danom obore. Hovoríme o rokoch praxe. A to dnešných mladých kolegov neláka. Je podstatne viac ľahších odvetví medicíny.