Informačná diéta pomáha, no má svoje limity

Informácie sú ľudská potreba, ale aj rozptýlenie. Keď prokrastinujeme, prelúskavame sociálne siete, kontrolujeme e-maily každých pár minút, čítame si novinky na spravodajských portáloch.

Zároveň sa často stresujeme, pretože nasávame aj nepotrebné, či dokonca negatívne informácie, ktorých je príliš veľa.

U niektorých môže tento stav dôjsť až do takzvanej infofóbie, strachu z informácií, o ktorom vie, že má svoje logické vysvetlenie. Priveľa zlých správ skrátka zaťažuje náš mozog, frustruje nás a dostáva do zlej nálady.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vypnite telefón a buďte šťastní, vraví trend JOMO. Je to naozaj také ľahké? Čítajte 

Avšak - čo by sa stalo, keby sme počty nových nakazených na koronavírus nesledovali každý deň, ale len občas?

Čo by sa stalo, ak by sme raňajkovali sústredení a nekontrolovali pri tom nové e-maily? A čo by sa stalo, ak by sme nepoznali všetky detaily chorvátskeho zemetrasenia?

Naordinovať si informačnú "diétu" je v časoch, keď sa na nás valí obrovské množstvo nepríjemných informácií, pre niektorých ľudí východiskom pred stresom a depresiami.

Skladujeme informácie bez hodnoty

V kontakte s nejakým informačným kanálom sme desiatky ráz za deň, či už ide o správy prečítané na smartfóne, tablete, notebooku alebo v televízii či rádiu.

Prieskumy ukazujú, že priemerný používateľ internetu strávi denne online šesť hodín a 43 minút. To znamená dokopy viac než sto dní ročne a viac ako 40 percent nášho bdelého života používajúc internet. Vyplýva to z celosvetovej analýzy roku 2020 od agentúry We Are Social.

V konečnom dôsledku sme rôznym obsahom, správami a mnohými nepotrebnými informáciami presýtení, oberajú nás o čas aj pokoj.