Pomáhať druhým ľuďom je zväčša vlastnosť, ktorú si na druhých ceníme. Je želaná a pozitívna. U niektorých však táto črta zachádza do nezdravého extrému. Trpia takzvaným spasiteľským komplexom, inak nazývaným aj syndróm rytiera na bielom koni.
V takom prípade sa pomoc okoliu mení na nezdravý spôsob bojovania s vlastnými problémami. Človek si ňou chce neraz potvrdiť aj svoju hodnotu.
"Spasiteľ" sa totiž cíti dobre len vtedy, keď niekomu pomáha, verí, že jeho zmyslom je obetovať sa pre druhých a zavrhnúť svoje vlastné potreby, lebo by mal byť viac užitočný pre iných.
Podľa terapeutky Cynthie Catchingsovej je zachraňovanie ľudí pre "spasiteľov" jednoduchšie než zaoberať sa vlastnými životnými okolnosťami, ktoré nemusia byť príjemné.
Aby sa odpútali od vlastnej bezmocnosti a problémov, snažia sa mať pod kontrolou problémy iných, vysvetlila pre Thrive Global. Najzásadnejšie je, že títo rytieri (a rytierky) na bielom koni nemajú vymedzené hranice. Preto nie je ničím výnimočným, že dospejú do štádia vyhorenia.
Možno za to môže detstvo

Predispozície na správanie typické pre spasiteľský komplex u ľudí často pramenia v detstve a v nefunkčnej rodinnej dynamike.
Práve rané problémy v rodine môžu vyústiť do toho, že si človek vyvinie svojský mechanizmus zvládania náročných situácií v živote.
V tomto prípade v podobe zachraňovania všetkých okolo seba.
Klinická psychologička a psychoanalytička Mary Lamia, autorka knihy Syndróm rytiera na bielom koni: Zachráňte sa od potreby zachraňovať druhých, poznamenáva, že existuje niekoľko typov spasiteľov.
Niektorí môžu byť extrémne empatickí a súcitní, pretože vyrastali v domácnosti, kde ich rodičia emocionálne alebo fyzicky zanedbávali, prípadne museli oni sami na seba prevziať rolu rodičov a starať sa napríklad o mladších súrodencov.
Keďže nikto neprišiel, aby zachránil ich, aj túto úlohu prevzali na seba.