Závisť má veľmi zlú povesť. Patrí medzi sedem smrteľných hriechov a často býva označovaná za pôvodcu všetkých zlých skutkov. Zložitá sociálna emócia je komplikovaná najmä preto, že často spôsobuje nepríjemné až spaľujúce pocity.
Na druhej strane platí, že voči nej nie je takmer nikto imúnny, objavuje sa v každom veku, v každej historickej etape a vo všetkých spoločnostiach.
Prečo teda závisť existuje, načo je dobrá a ako sa s ňou vyrovnať?
Závisť je premenlivá aj v karanténe

Závisť sa v nás prebúdza vtedy, keď vidíme a vieme, že niekto iný má vec, schopnosť alebo postavenie, po ktorom zatúžime. Ide pritom o prekvapivo sa vyvíjajúcu emóciu a je zaujímavé sledovať, ako sa rokmi mení intenzita a dôvod žiarlivosti.
Vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu sledovali 2000 ľudí vo veku 18 až 80 rokov a zistili, že mladí ľudia majú tendenciu žiarliť najmä na vzhľad, spoločenské postavenie a na šťastné vzťahy svojich rovesníkov. Tieto pocity malo až 40 percent ľudí do 30 rokov. Po tridsiatke len 24 percent a po štyridsiatke dokonca už len 16 percent ľudí.
Neplatí však, že s pribúdajúcim vekom nás závisť úplne opúšťa, mení sa len to, čo sa nám zdá hodné závisti. Po tridsiatom a štyridsiatom roku života má vzrastajúcu tendenciu najmä závisť na finančné postavenie a kariéru iných ľudí. Okolo päťdesiateho roku života závidíme peniaze v rovnakej miere ako v mladosti popularitu a vzťahy.
V ostatných mesiacoch odborníci na duševné zdravie upozorňujú na fenomén karanténnej závisti, ktorá znenazdajky zasiahla mnohých ľudí izolovaných vo svojich domovoch.