Terapeutka detí s autizmom: Deťom s autizmom sa nemá kto venovať

Napriek tomu, že nikdy neplánovala pracovať s deťmi, rozhodla sa psychologička NINA KURFÜRST po štúdiu pomáhať ako dobrovoľníčka v detskom centre Ulita v Bratislave.

V ňom sa profesionáli a profesionálky s pedagogickým vzdelaním venujú deťom, ktoré nemajú správne zázemie pre vzdelávanie a mentálny vývoj. Dnes má za sebou aj štúdium v britskom Belfaste a venuje sa druhu terapie, ktorá je na Slovensku a v Česku ojedinelá.

Aká je práca s deťmi s poruchou autistického spektra? A existuje pre ne pomoc?

Akému druhu terapie sa venujete?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Silvia Poláčková: Autistických detí pribúda. Naša spoločnosť na to nie je pripravená Čítajte 

Keď som pracovala ako psychologička v špeciálnopedagogickej poradni v Bratislave, takmer na dennej báze som sa stretávala s rodičmi, ktorých deťom bola diagnostikovaná porucha autistického spektra.

Veľmi často sa dožadovali takzvanej ABA terapie. Keď som sa začala o tento smer zaujímať hlbšie, dozvedela som sa, že ABA, teda aplikovaná behaviorálna analýza, je vlastne prístup, ktorý používa naozaj vedecky overené metódy a považuje sa za najefektívnejší pri vzdelávaní detí s autizmom.

Svojimi postupmi dokáže zvýšiť funkčnosť detí s neurovývinovými poruchami, zlepšiť ich sociálne zručnosti, komunikáciu a podobne. Narazila som však na to, že tieto rodiny nemám kam odoslať, pretože takýto druh intervencií v tom čase poskytovalo iba jedno centrum v Košiciach a jedna terapeutka pri Bratislave, v tom čase na materskej dovolenke.

Čím je ABA terapia špeciálna?

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že ABA je založená na poctivom zbere a analýze dát, s čím som sa do takej miery dovtedy nestretla. Až keď máme dostatočné množstvo dát, ušijeme intervenčný program klientovi na mieru.

Ak napríklad klient alebo jeho rodina prichádza s problémovým správaním, nemáme pre všetkých všeobecné instantné rady. Najprv zbierame dáta, teda napríklad stopujeme správanie, zapisujeme, čo mu predchádzalo, aká reakcia nasledovala a podobne. Ak chceme, aby bola intervencia naozaj adresná, teda presne vyhovovala danému klientovi, musí zber dát robiť aj rodina.

Až potom môžeme na správaní začať pracovať, napríklad si dať pozor, aby sme nevhodné správanie nechtiac neposilňovali našimi reakciami, učiť alternatívne, sociálne prijateľné správanie a to odmeňovať.

Dá sa takto správanie meniť?