Na Slovensku sa o registrovaných partnerstvách hovorí už roky, no od zavedenia do praxe majú ešte stále ďaleko. Psychologička HANA SMITKOVÁ vraví, že tí, ktorí sú proti takýmto legislatívnym krokom, ignorujú alebo naschvál nehovoria o tom, ako to funguje v iných krajinách.
"V Španielsku či Írsku, ktoré môžeme považovať za veľmi tradičné, sú umožnené registrované partnerstvá, manželstvá či dokonca adopcie, a tej spoločnosti sa nič nestalo a nenastal tam žiaden rozvrat. Ľudia sú tam navyše oveľa šťastnejší," hovorí.
Čo by slovenskej LGBTI menšine pomohlo a ako vplýva negatívny postoj spoločnosti na jej psychické zdravie?
Pred viacerými rokmi ste povedali, že aj psychológovia a psychologičky môžu byť prvými dospelými, ktorým sa LGBTI ľudia zdôveria so svojou identitou. Preto je dôležité, aby mali potrebné vedomosti o ich potrebách a prežívaní. Zmenilo sa odvtedy niečo a sú už odborníci erudovanejší?
Nie som si úplne istá, o koľko je to lepšie, pretože v tejto oblasti nie je počas vysokoškolského štúdia psychológie systematické vzdelávanie a pokiaľ viem, neexistujú ani ďalšie tréningy. Iba tie, ktoré ponúkajú občianske združenia ako napríklad Iniciatíva Inakosť alebo Prizma. Ak sa teda odborná obec chce v tejto téme vzdelávať, je to vlastnou iniciatívou.
Stojí teda len na náhode, či človek, ktorý patrí do LGBTI skupiny a hľadá psychologickú pomoc, nájde niekoho, kto mu bude rozumieť?
Dúfam, že LGBTI ľudia vedia o organizáciách, ktoré ponúkajú psychologické, sociálne a právne poradenstvo. Pracujú tam odborníci a odborníčky z viacerých profesií – psychológia, sociálna práca, právo, a v problematike sa vyznajú.
Môže sa stať, že budú mať plné kapacity a nemôžu zobrať toho konkrétneho človeka, no obvykle vedia odporučiť niekoho, o kom vedia, že sa v tých témach vyzná. Niektorí z nich už aj na svojich webových stránkach majú informáciu, že sa venujú tejto klientele.
Takéto psychologické služby však nie sú dostupné v každom kúte Slovenska. Čo je ešte na tom problematické?

Nemôžeme si byť ani úplne istí, ak niekto hovorí, že je “LGBTI friendly”, nakoľko vie pracovať so špecifikami tejto klientely a je si vedomý svojich hodnôt a postojov, ktoré do práce môžu zasahovať a ovplyvňovať ju.
Veľakrát sa ukazuje, že ľudia pracujúci v pomáhajúcich profesiách nemusia mať súčasné odborné informácie a ani prehľad o tom, ako vlastne táto skupina ľudí žije.
Nie je to totiž jedna veľká skupina, je diferencovaná a aj tu vzniká otázka, nakoľko to vnímajú.
Nevieme, či rozoznávajú, že v niečom je iný život gejov než bisexuálnych ľudí atď. Na druhej strane si môžeme povedať, že ak niekto prejavuje rešpekt voči LGBTI ľuďom, je to pre danú prácu výborný začiatok. Je tam totiž šanca, že sa bude ďalej vzdelávať a jeho služby budú kvalitné.
Psychologickému prežívaniu LGBTI komunity sa odborne venujete už roky. Prečo je vám tá téma blízka?
PhDr. Hana Smitková PhD.
Je odborná asistentka Katedry psychológie FiF UK v Bratislave. Zaoberá sa poradenskou psychológiou, psychoterapiou zameranou na človeka, rodovými otázkami v psychologickej práci s klient(ka)mi. Venuje sa problematike a skúmaniu psychického zdravia LGBTI ľudí. Je tiež členkou Výboru pre práva LGBTI osôb.
Dlhodobo sa venujem témam, ktoré súvisia s rodovou problematikou a tieto ma priviedli aj k témam súvisiacim s LGBTI ľuďmi.
Takisto ma dávnejšie oslovili moje dve bývalé študentky - psychologičky, či by som s nimi nechcela spolupracovať, keď sa otváralo prvé komunitné centrum pre LGBTI ľudí.
V tom čase som aj ja potrebovala zmenu vo svojom pracovnom smerovaní a spolu s vedomím, že je veľký nedostatok takto zameraných psychologických služieb, som rada do tých tém s kolegyňami išla.
Pri LGBTI skupine sa hovorí o takzvanom strese menšiny. Čo presne si pod tým predstaviť?
Všetci máme nejakú záťaž každý deň, niečo riešime, vyvoláva to v nás menší alebo väčší stres. Menšiny majú oproti heterosexuálnym ľuďom stres naviac súvisiaci s ich nerovnocenným postavením v spoločnosti.
Ich životné podmienky, ale aj vnímanie spoločnosťou sú odlišné oproti väčšine, a ten stres je teda chronický a stále prítomný. Charakteristické je preň aj to, že má spoločenský pôvod. Nie je zapríčinený vlastnosťami alebo charakteristikami danej skupiny, ale je ovplyvnený tým, ako sa spoločnosť k týmto ľuďom stavia.
Čo ten stres posilňuje?
Mnohokrát sú, žiaľ, nositeľmi toho stresu a negatívneho vplyvu napríklad politici a političky alebo cirkev. LGBTI ľudia už vopred oprávnene očakávajú, že ich okolie nebude akceptovať.