Myšlienky na samovraždu má čoraz viac Slovákov. Pomôcť môže práve táto krízová linka

V marci tohto roka sa svet diametrálne zmenil. Bežnú životnú rutinu nahradil stres, neistota a strach. Koronavírus zmenil naše správanie, zvyky a ohrozil nielen fyzické, ale aj duševné zdravie.

Strach z neznámeho, strata životných istôt, práce, financií, starosť o blízkeho. To všetko sa podpísalo na psychickej nepohode. K preťaženým nemocniciam sa pridali aj preťažené krízové linky dôvery, ktorých máme na Slovensku niekoľko.

„Od prvého potvrdeného prípadu COVID-19 v marci tohto roka sme zaznamenali na linkách dôvery enormný nárast kontaktov. Začali sa ozývať aj seniori a ľudia v krízových životných situáciách. Oproti marcu 2019 sme zaznamenali päťnásobný nárast kontaktov,“ hovorí Marek Madro, psychológ z Krízovej linky pomoci.

Situácia v oblasti duševného zdravia sa však ani v druhej vlne nezlepšuje. „V novembri sme mali najviac kontaktov v histórii. Za jediný mesiac sme poskytli 4015 konzultácií,“ dodáva.

Pritom nešlo len o strach, úzkosť alebo ľahké formy depresie. „V novembri bolo 21 % kontaktov s myšlienkami na samovraždu alebo s pokusom o ňu. Dnes na Slovensku približne 1500 ľudí mesačne vyťuká do Googlu slovné spojenie chcem sa zabiť,“ hovorí o aktuálnej situácii Marek Madro.

(zdroj: Pixabay.com)

Druhá vlna priniesla nové problémy

Vývoj v ostatných krajinách naznačoval, ako sa bude dopad pandémie na duševné zdravie prejavovať aj na Slovensku. Nárast psychických problémov bol celosvetový. Prakticky okamžite po nástupe pandémie boli linky duševnej pomoci preťažené.

„Naša pôvodná Internetová poradňa pre mladých, ktorá sa špecializovala hlavne na internetové anonymné poradenstvo, nezvládala prudký nárast kontaktov,“ hovorí Marek Madro. Situácia sa stabilizovala aj vďaka podpore telekomunikačného partnera, spoločnosti Orange.

V priebehu pár dní sa krízová linka rozrástla zo 40 na 120 odborníkov. Na Krízovej linke pomoci je dnes možné využívať konzultáciu prostredníctvom chatu, bezplatného telefónneho čísla 0800 500 333, e-mailu aj videohovoru.

„Ako telekomunikačná spoločnosť sme dokázali prispieť rýchlou podporou technického zabezpečenia aj finančne. Zriadili sme bezplatné telefónne číslo 0800 500 333 a v extrémne krátkom čase 12 dní vytvorili malé call centrum. Štandardne to trvá mesiac a viac,“ hovorí Andrea Ungvölgyi, správkyňa Nadácie Orange.

Počas prvej vlny sa na linky dôvery obracali viac seniori a repatrianti z centier, kde dochádzalo k závažným životným krízam. Počas leta nastal mierny pokles kontaktov, no od polovice septembra počet kontaktov opäť stúpa.

„Vo zvýšenej miere zaznamenávame duševné problémy spojené so stresom. Stúpa agresia voči štátu aj voči príbuzným. Pribúdajú kontakty zo strany zdravotníkov, ktorí sa cítia preťažení a frustrovaní, pod tlakom a čelia dlhodobej únave,“ opisuje aktuálnu situáciu Marek Madro.

Vďaka mapovaniu online sveta bolo zaznamenaných aj niekoľko prípadov, kedy chceli ľudia streamovať samovraždu online. „O tejto téme sa málo hovorí, ale objavuje sa aj na Slovensku. Mladí ľudia filmovali prípravu svojej smrti. Nakoniec sme pomohli a dokázali byť prítomní v ich komunite a zasiahnuť, aby nedošlo k tragédii,“ hovorí Marek Madro.

Kontaktovať pomoc včas môže takýmto kritickým situáciám zabrániť. Krízovú linku pomoci pritom môže kontaktovať naozaj každý, bezplatne a pre najzávažnejšie prípady pribudol aj krízový výjazdový tím pracovníkov. Ten v Bratislavskom a Trnavskom kraji dokáže pomôcť aj priamo v teréne.

Pri domácom násilí sa ukázal ako vhodný tichý kontakt

Vplyvom pandémie podľa Madra stúpol trojnásobne počet kontaktov s domácim násilím. V tomto konkrétnom prípade však nemali všetky linky rovnakú situáciu.

„Na telefonickej linke poklesli kontakty, keďže obete boli s agresorom často vo vlastných bytoch a nemohli sa rozprávať. Vhodnou formou pomoci sa tu ukázali tiché možnosti kontaktu. Obete vyhľadávali chatovaciu a mailovú komunikáciu,“ hovorí Marek Madro o spôsobe, ako sa snažia nájsť obete násilia tichú a nenápadnú pomoc.

Moderné krízové linky preto využívajú aj tiché možnosti kontaktu, ktoré dokážu pomôcť aj v prípade, že je človek priamo ohrozovaný.

Ako výhoda sa ukazuje, že Krízová linka pomoci je anonymná len jednostranne. Človek si na webovej stránke môže vybrať, s kým chce komunikovať. Tým vzniká vzťah väčšej dôvery a 99 % kontaktov následne na linku zavolá aj s poďakovaním alebo s tým, ako sa im problém podarilo zvládnuť.

(zdroj: Pixabay.com)

Pomôcť môže aj jediný telefonát

Krízová linka pomoci je pre každého 24 hodín denne. Bez ohľadu na to, či ide o kritickú situáciu alebo len strach, či samotu.

Je dôležité, aby ani s obavami a strachmi ľudia neostávali sami. V opačnom prípade sa utrpenie iba prehlbuje. Riešením môže byť naozaj aj jediný telefonát.

„Zavolať na krízovú linku znamená siahnuť po pomoci, ktorá môže človeka krok za krokom doviesť k tomu, aby dokázal zmeniť svoju životnú situáciu,“ vysvetľuje Marek Madro.

Na linke dôvery nestanovujú diagnózu. Vedia však poradiť. Či už so životnou situáciou, alebo napríklad poskytnúť kontakt na odborníka v okolí.

Každý má možnosť bezplatnej pomoci

Ak človek kontaktuje linku dôvery a nie psychológa či psychiatra, má na to dôvod.

„Ľudia majú často problém hovoriť o svojich negatívnych emóciách, obavách. Predsudky im bránia vyhľadať pomoc, boja sa stigmy. Záleží nám na tom, aby sa starostlivosť o duševné zdravie stala bežnou normou, aby bola dostupná pre každého,“ hovorí Andrea Ungvölgyi z Nadácie Orange.

„Krízové linky pomoci, ktoré podporujeme, poskytujú psychologické poradenstvo bezplatne, anononymne, nonstop – 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Sú tu pre každého. Aj pre tých, ktorí majú obavy niekam ísť a nechcú sa kontaktovať osobne. Je dôležité, aby ľudia neostávali so svojimi ťažkostami sami. Pomoc existuje,” dodáva.

Vďaka anonymnému rozhovoru ľudia dostávajú od odborníka radu, ako riešiť situáciu vo svojom živote.

„Nikdy netreba mať obavy zavolať alebo napísať. Hoci aj len so zlými myšlienkami z pocitu samoty,“ dodáva Marek Madro.

Tento článok vám prináša Nadácia Orange.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.