Videohovory boli ešte pred pár rokmi výsadou pracovných stretnutí alebo mladšej, technicky zdatnej, generácie. Dnes sa čoraz viac stávajú bežnou súčasťou rodinného života.
K rozmachu online komunikácie výrazne prispela aj pandémia, ktorá členov rodiny čiastočne odlúčila a videohovory dnes patria k odporúčaným radám, ako si zachovať duševnú pohodu.
Idylická predstava, ako si starí rodičia zoči-voči zatelefonujú s vnúčatami, sa však často rozpadá bezprostredne potom, ako sa objavia na monitoroch. Mnohé deti, najmä v predškolskom veku, sa odrazu s príbuznými rozprávať nechcú, odpovedajú úsečne alebo po minúte stratia o interakciu záujem.
Ako teda dosiahnuť, aby bol videohovor detí s príbuznými príjemný?
Deti majú svoje limity

„Keď spolu komunikujú dospelí, často si len vymenia informácie. Deti, najmä mladšie, by za normálnych okolností pri rozprávaní o tom, čo bolo v škôlke, sedeli babke na kolenách a ukazovali obrázok, ktorý tam nakreslili. Aký dlhý je list, ktorý napísali Ježiškovi, by ukázali rukami, a ako im chutil obed zasa mimikou,“ vysvetľuje spôsob komunikácie malých detí sociálna psychologička z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV Magdaléna Petrjánošová.
Dodáva, že plochý obraz na obrazovke je slabá náhrada, a to aj za predpokladu, že je dobrý zvuk aj obraz.
„Zvuk je ďalší problém. Pri porozumení toho, čo nám druhý hovorí, si v skutočnosti veľa domýšľame. Náš mozog dopĺňa známe slová, aj keď zachytil len ich časť. Keďže deti majú menej skúseností a aj poznajú menej slov, ide im to ťažšie. Ako ich má baviť komunikácia, ktorá apeluje iba na dva z piatich zmyslov a ešte často chabo?“ poukazuje na problémy, ktoré deti pri onnline komunikácii majú.