Našu toleranciu preveria až lásky našich starých rodičov

Ako to už po rozchodoch s prvou láskou býva, mala som pocit, že môj život sa definitívne skončil. Melodramaticky som sa utápala v predstave, že ma už nič pekné nečaká, že navždy zostanem sama a že si za to vlastne môžem. V tomto rozpoložení som išla navštíviť svoju starú mamu.

Ona, naopak, prežívala krásne životné obdobie. Cestovala, chodila do divadla, na plesy a ja som jej závidela. Mala vyše sedemdesiat rokov a začínala nový vzťah.

Po smrti starého otca, s ktorým, trúfam si povedať, prežila pekný život, stretla iného muža. Hovoriť o tom, že vaša babička začala písať e-maily a má nového frajera, je síce cool medzi kamarátmi, no v rámci rodiny to vyvolalo prinajmenšom rozporuplné pocity.

Súvisiaci článok Som v najlepších rokoch, ale teším sa na to, keď budem stará Čítajte 

Energickosť a intenzita, s ktorou sa dvaja dôchodcovia pustili do vzťahu, výrazne preverovala toleranciu našej rodiny a narážala na hranice malomeštiackych noriem.

Je vhodné, aby začala vzťah tak skoro po dedovej smrti? Je v poriadku, aby sa on v takom vysokom veku rozvádzal? A je vôbec možné, aby sa ľudia v rokoch zamilovali?

Pred časom som sa k tejto téme vrátila znova prostredníctvom poľského dokumentu Lekcia lásky.

Hlavná hrdinka v podobnom veku a s podobným temperamentom ako moja stará mama v ňom rieši zložitú otázku, či má na staré kolená opustiť tyrana a dať šancu vzťahu s milým a láskavým mužom.