Bola najrýchlejšou ženou sveta. Elišku Junkovú obdivoval aj Ettore Bugatti

BRATISLAVA. Eliška Junková bola pred storočím najrýchlejšou ženou na svete. Kraľovala automobilovým pretekom do roku 1928 a bola prvou ženou, ktorá uspela v tomto dovtedy čisto mužskom športe.

Od narodenia českej kráľovnej volantu, ako Elišku Junkovú nazývali, uplynulo v pondelok 16. novembra 120 rokov.

Významné ženy prvej Československej republiky (15 fotografií)

Študovala u Janáčka

Eliška Junková sa narodila ako Alžběta Pospíšilová 16. novembra 1900 v Olomouci. Vyrastala v početnej rodine zámočníckeho majstra a od detstva sa zaujímala o cestovanie a cudzie jazyky. Čoskoro sa naučila po nemecky, francúzsky, anglicky a taliansky.

Už ako 16-ročná pracovala v pobočke Pražskej úverovej banky v Olomouci a tu spoznala svojho budúceho manžela, ktorý bol jej šéfom, hoci bol iba o šesť rokov starší.

Keď Vincenc (alebo tiež Čeněk) Junek otváral novú pobočku banky v Brne, zobral si Alžbětu so sebou. Okrem práce v Brne študovala hudbu u skladateľa Leoša Janáčka, ktorý vyzdvihoval jej hudobné nadanie.

Na sklonku 1. svetovej vojny Alžběta strávila istý čas v Paríži, aby sa zdokonalila vo francúzštine. V tom čase prišiel na parížsky autosalón aj Čeněk Junek, ktorého sem priviedol záujem o autá a aj automobilové preteky. Čoskoro motoristickej vášni a špeciálne vtedy populárnym autám značky Bugatti prepadla aj Alžběta.

Automobilová pretekárka Eliška Junková (snímka je z roku 1973) (zdroj: TASR)

Prvá žena za volantom

Ako jedna z prvých žien v Prahe úspešne absolvovala autoškolu. Keď sa 24. júla 1922 vydala za svojho snúbenca, zmenila si nielen priezvisko, ale aj krstné meno, keďže v zahraničí ju nazývali Elisabeth či Elisa. Z Alžběty Pospíšilovej sa stala Eliška Junková.

Medzi jej prvými mali byť preteky na trati Mariánské Lázně Karlovy Vary, na ktoré sa manželia Junkovci pripravovali v rámci netradičnej služobnej cesty, no napokon Čeněk Junek pri skúšobnej jazde havaroval so svojím Mercedesom a auto poškodil. To bola príležitosť, aby si manželia Junkovci kúpili vysnené vozidlo Bugatti T30 a prerobili ho na pretekársky model.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Keď vizionárka stretla génia. Ako sa Bertha Benz stala priekopníčkou Čítajte 

Už v apríli 1923 debutovala Eliška Junková na pretekoch ako spolujazdkyňa svojho muža. V septembri 1924 už vyhrala svoje prvé veľké preteky na trati Lochotín (dnes časť Plzne) Třemošná.

Úspech na svojej "bugatke" dosiahla aj v ďalšom roku v kategórii cestovných automobilov na pretekoch Zbraslav-Jíloviště, kde jej manžel zvíťazil v kategórii pretekárskych vozov.

Po ďalšom úspešnom roku 1925 prevzala Eliška Junková po svojom mužovi pretekárske auto Bugatti T35 a 9. mája 1926 nielenže zvíťazila na trati Zbraslav Jíloviště, ale dosiahla najrýchlejší čas. Stala sa prvou ženou, ktorá zvíťazila v medzinárodných pretekoch.

Umiestnila sa ako druhá v pretekoch do vrchu v Klausenpasse vo Švajčiarsku a suverénne vyhrala Grand Prix Nemecka v Nürburgringu.

Najnáročnejší okruh

Elišku Junkovú si obľúbil samotný Ettore Bugatti a prehovoril ju, aby sa zúčastnila na v tom čase najnáročnejších pretekoch na Sicílii. Trať pozostávajúcu z piatich okruhov, pričom jeden okruh mal 108 km, 1500 zákrut a prevýšenie 1000 metrov, absolvovala Junková dva razy.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ako ovplyvnila najmladšia špiónka Európy Bratislavu? Čítajte 

V roku 1928 jej víťazstvo uniklo a pre defekt skončila až piata, no napriek tomu si získala medzinárodný obdiv a popularitu ako prvá žena, ktorá preteky absolvovala.

Na vrchole slávy postihla Elišku Junkovú tragédia. V nemeckom Nürburgringu jej manžel dostal šmyk a pri havárii prišiel o život, keďže nemal prilbu (bola už objednaná, ale do pretekov nestihla doraziť). Junková sa rozhodla, že nebude už nikdy jazdiť ako pretekárka.

Odcestovala na Srí Lanku (vtedy Cejlón) propagovať značku Bugatti. Ako členka Československého automobilového klubu pre Moravu a Sliezsko sa podieľala na vybudovaní Masarykovho okruhu v Brne.

Podpora žien v motorizme

Pracovala pre Baťu a práve ona v 30. rokoch 20. storočia vymyslela značku pneumatík Barum ako skratku mien Baťa, Rubena, Matador. Tomuto priemyselnému odvetviu ostala verná až do dôchodku, pracovala tiež na ministerstve chemického priemyslu.

Po 2. svetovej vojne sa vydala za motoristického novinára Ladislava Khása a písala motoristické články.

V roku 1972 jej vyšla spomienková kniha Má vzpomínka je Bugatti. Ešte v roku 1991 odletela Eliška Junková do USA na zraz priaznivcov značky Bugatti. V novembri 1993 založila Nadačný fond Elišky Junkové s cieľom popularizovať históriu motorizmu.

Eliška Junková-Khásová zomrela 5. januára 1994. Jej meno nesú automobilové preteky v Novom Bydžove (Memoriál Elišky Junkové). V roku 2019 získala Eliška Junková in memoriam medailu prezidenta republiky za zásluhy.