Medicínsky sexizmus sa prejavuje aj pri duševnom zdraví

Depresiu a úzkosti častejšie diagnostikujú ženám než mužom. Podľa vedcov zatiaľ neexistujú presvedčivé dôkazy, že by za tieto rozdiely mohla biologická, teda vrodená krehkosť či nestabilnosť žien, ktorá by mohla vychádzať z ich hormonálnej podstaty.

Vysvetlenie má tkvieť inde - konkrétne v životných podmienkach, ktoré vychádzajú z nerovnosti mužov a žien, a tiež v modeloch "mužskosti" a "ženskosti".

Hovorí o tom aj nová španielska štúdia založená na prieskume a zároveň klinických dátach. Uverejnili ju v časopise Gaceta Sanitaria. Autorky a autori v nej tvrdia, že ženám lekári nediagnostikujú depresiu častejšie ako mužom len pre sociálne, ekonomické a politické nerovnosti, ktoré zažívajú.

Problémom je aj takzvaný medicínsky sexizmus, ktorý mužov diagnostikuje nedostatočne. Ovplyvňuje totiž rozhodovanie lekárov v tom, čie psychické problémy treba riešiť, u koho ide o závažný problém a u koho symptómy pripíšu niečomu inému.

Nižšie vzdelanie a plat, viac depresií

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Medzi nami: Počet ľudí s depresiami a úzkosťami rastie, problém sú aj samovraždy Čítajte 

"Segregácia na trhu práce, väčšie bremeno domácich prác a starostlivosti, väčšie sociálne vylúčenie, sexistická diskriminácia a menšia prítomnosť v oblastiach, v ktorých sa rozhoduje - toto všetko vystavuje ženy vyššej miere stresu a obmedzuje ich prístup k zdrojom, ktoré by ich psychické zdravie mohli ochrániť," zdôrazňuje štúdia.

Zhoršené psychické zdravie je vraj tiež dôsledkom toho, že sú ženy vystavené fyzickému, psychickému či sexuálnemu násiliu, čo je u nich častejší jav než u mužov.

Narušené psychické zdravie sa týka žien naprieč rôznym vekovým spektrom. Práve diagnóza depresií a úzkostí však podľa výskumu významne rástla, čím horšia u žien bola ich socio-ekonomická situácia.

To znamená, že miera týchto ochorení sa zvyšuje, ak majú ženy nedostatočný príjem, nízku úroveň vzdelania, sú nezamestnané alebo patria do nižšej sociálnej triedy.