„Dostala som horúčky, štyridsiatky. Náš lekár Laco mi vtedy povedal: ‚Ak nepôjdeš dolu do dediny, skapeš. Nemám nič, žiadne lieky.‘ V tej horúčke som zo Starých hôr prešla cez hory do Liptovského Mikuláša. Pešo a sama. Stretli ma vtedy aj vojaci a pýtali sa ma: ‚Tetka kam idete?‘ Ja som si vravela, že kým som pre nich tetka, tak je dobre,“ takto vlani opísala pre Post Bellum jednu z mnohých dramatických situácií svojho života Dalma Špitzerová.
Bola neskorá jeseň 1944, mala vtedy devätnásť rokov a za sebou množstvo dramatických udalostí vrátane skrývania sa pod falošnou identitou, väzenie, pobyt v pracovnom tábore aj skúsenosť z odboja.
Jej príbeh si pripomíname pri príležitosti dňa vojnových veteránov, ktorý každoročne pripadá na 11. novembra.
Prežila len ona a sestry
Narodila sa v roku 1925 ako Dalma Holanová v Piešťanoch, odkiaľ pochádzala jej matka, no detstvo prežila s rodičmi a štyrmi súrodencami v Liptovskom Mikuláši. Rodičov a dvoch mladších súrodencov zastrelili tesne pred koncom vojny.

Dve staršie sestry a ona prežili najmä vďaka tomu, že ich rodičia pred začiatkom prvých transportov, v ktorých končili najmä mladé ženy, postupne poslali do Maďarska. To sa stalo útočiskom mnohých Židov, ktorí sa skrývali pred deportáciami.
Dalma do Budapešti išla o rok neskôr ako sestry a pri ich hľadaní jej pomohla šťastná náhoda, keď takmer okamžite po príchode stretla rodinného priateľa z Liptova, ktorý sa tiež v Budapešti skrýval. Vedel aj o tom, kde bývajú a pracujú Dalmine sestry.
Najstaršia sestra jej vybavila falošné dokumenty. So sestrou Lilkou sa zamestnali v chemickom laboratóriu, neskôr však maďarské policajné orgány zistili, že sú Židovky a zatkli ich.
Odviezli ich do internačného tábora, kde boli šesť týždňov. Odtiaľ ich zase previezli do Užhorodu, ktorý bol v tom čase rovnako súčasťou Maďarska.
Dva roky v pracovnom tábore

„Asi po mesiaci obe sestry vzali a nevedela som kam, chcela som ísť s nimi, no nikto mi neveril, že sme sestry,“ opisuje v rozprávaní. Sestry mali falošné dokumenty vystavené na iné priezvisko ako Dalma, a mladšia svetlovlasá sestra sa na ne navyše nepodobala.
Staršie sestry odtransportovali do Osvienčimu a Dalma sa dostala do pracovného a koncentračného tábora v Novákoch. Tu strávila takmer dva roky, zažila mnohé udalosti a stretla ľudí, ktorí neskôr významne ovplyvnili jej život.