Keď ideme s dieťaťom k psychológovi, v práci to radšej nepovieme

Syn mojich známych, jedno z najmilších detí, aké poznám, je veľmi citlivý. Keď ho začali trápiť obavy, ktorými by sa malé dieťa nemalo zaťažovať, rozhodli sa jeho rodičia pre spoluprácu s detským psychológom.

Moji známi sú múdri, láskaví ľudia a skvelí rodičia, pre ktorých je spokojnosť ich detí prvoradá. Napriek tomu sa aj oni ocitli v rozpakoch, keď na priepustke do zamestnania zasvietila pečiatka detskej psychologickej poradne.

„Naozaj by sme toto mali ukázať v práci?" pýtali sa.

Táto príhoda len okrajovo odráža to, akú šírku a hĺbku má problematika detského psychického zdravia.

Ukazuje nielen to, že deti sú dnes vystavené nevídanej psychickej záťaži, ale aj to, že ide o tému, ktorú, na rozdiel od prospechu či pubertálnych výčinov, s kolegami pri káve radšej rozoberať nebudeme.

Pre istotu.

Súvisiaci článok Všetci sme normálni, všetci máme psychické traumy Čítajte 

Jedným zo smutných faktov je, že mnoho ľudí má o súčasnej generácii detí predstavu rozmaznaných padaviek, ktoré nič nevydržia a ktoré nevedia, čo od dobroty.

Myslia si, že na psychické ťažkosti nemajú nárok, lebo žijú v bezpečí a blahobyte. Často vravia, že na rozdiel od dnešných lenivcov oni museli robiť na poliach, strážiť mladších súrodencov, do školy chodiť pešo a na žiadne psychické ujmy sa nesťažovali.