Žije v pralese a hovorí zvláštnym jazykom, no patrí medzi najvplyvnejších ľudí sveta

Pochádza z kmeňa, ktorý žije Amazonskom pralese v izolácii od okolitého sveta. Hoci ženám jej komunita prisudzuje len podriadené postavenie, ona sa stala prvou vodkyňou kmeňa, a to ani zďaleka nie je jej jediný úspech.

Časopis Time ju zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta roku 2020. Do tohto zoznamu sa dostala ako iba druhá obyvateľka Ekvádora a ako prvý človek, ktorý žije v pôvodnej indiánskej komunite.

„Spomínam si, že mi raz povedala, že sa nevzdá. Že bude pokračovať v boji. Že les, ktorý miluje, bude aj naďalej brániť pred priemyslom a ropnými spoločnosťami, ktoré by ho pohltili. Dodržala slovo a naďalej je hlasom a obhajkyňou svojej komunity. Súdny proces, ktorý viedla Nemonte, je procesom nás všetkých. Mám šťastie, že som ju spoznal, a mám šťastie, že sa od nej stále učím,“ napísal o nej Leonardo DiCaprio. Kto je Nemonte Nenquimo?

Amazonský kmeň so zvláštnym jazykom

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Mladé líderky: Ako násťročné dievčatá vedú svet k zmene Čítajte 

Nemonte je príslušníčkou špecifického indiánskeho kmeňa Huaorani, ktorý obýva Amazonský prales troch ekvádorských provincií – Pastaza, Orellana a Napo. Huaoranov, ktorých americkí misionári objavili len v 50. rokoch minulého storočia, je dokopy iba okolo štyritisíc.

Dnes tridsaťpäťročná matka malej dcéry a aktivistka Nemonte Nenquimo je prvou ženou, ktorá má v kmeni vedúce postavenie. Zároveň patrí medzi nemnoho príslušníkov kmeňa, ktorí ovládajú aj španielčinu.

Väčšina Huaoranov stále hovorí len svojím špecifickým jazykom, ktorý patrí medzi lingvistické unikáty. Nemá totiž žiadnu spojitosť s iným jazykom ani dialektom na svete a už vôbec sa nepodobá žiadnemu jazyku, ktorým hovoria okolité kmene.

Huaoraniovia nosia sporé tradičné odevy, ktoré ženám odhaľujú prsia, používajú výrazné líčenie tváre, uznávajú duchov lesa a okolitému svetu sa vyhýbajú. Napriek tomu vlani v apríli vyhrali súdny spor s ekvádorskou vládou. Dôležitú úlohu pritom zohrala práve Nemonte Nenquimo.

Počiatky sporu siahajú do roku 2012, keď do pralesa v provincii Pastaza prišli úradníci z ekvádorského ministerstva pre energetiku a neobnoviteľné prírodné zdroje a od zástupcov kmeňa získali povolenie na odstúpenie ich územia. Oblasť obývanú Huaoranmi plánovala vláda predať spoločnostiam na ťažbu ropy.