Počas pandémie, keď sa mnohí členovia rodín presunuli z kancelárií do home office a nemálo detí zostalo pre zavreté školy doma, sa aj stravovacie návyky trochu zmenili. Predovšetkým ženy (avšak nielen ony) stoja oveľa častejšie v kuchyni a denne pripravujú pokrmy pre seba aj pre druhých.
Z činnosti, ktorá obvykle mnohým prináša radosť, sa počas izolácie doma stáva strašiak a vyvoláva znechutenie. Varenie si tak ľudia prestávajú užívať, pretože naň zrazu musia myslieť až príliš.
Čo nakúpiť? Čo budeme jesť? Aký recept zvolíme? Odkiaľ jedlo objednáme? Rituál prípravy, varenia, pečenia, smaženia, státia v kuchyni, ale aj premýšľania nad jedlom sa opakuje až príliš často, až sa táto téma stane vyčerpávajúcou. V niektorých prípadoch až do tej miery, že človek môže z celého procesu vyhorieť.
Počas pandémie jedlo ľudí spája menej

"Moje pocity z varenia? Ide ma z toho poraziť. Hlavne si vôbec nevarím to, čo by som chcela ja, a stále sa prispôsobujem dvom prieberčivým 'deckám', teda synovi a manželovi. Občas to síce prekladáme donáškou, ale premýšľanie nad varením a aj samotné varenie ma teraz veľmi frustruje," hovorí Dita (35).
Dopĺňa, že by bola veľmi rada, keby z tejto roly občas mohla vystúpiť a niekto by navaril pre ňu.
Hoci sa vyhorenie typicky spája s prácou, dlhodobé fungovanie v domácnosti, presnejšie v kuchyni, môže privodiť rovnaké príznaky. Pocity sú však jedna vec, druhá je skutočne si overiť, že to, čo prežívate, nie je len obyčajné vyčerpanie.
"Vyhorenie nie je to isté ako stres. Pri vyhorení prestávate fungovať. Prestanete robiť veci, na ktorých vám obvykle záleží, alebo ich robíte, ale nie veľmi poriadne, prípadne bez emócií," hovorí psychoterapeutka Anna Lindberg Cedarová.
Najbolestivejšie je podľa nej to, že vyhorenie sa zvyčajne týka vecí, ktoré milujeme, a aktivít, ktoré nám zvykli prinášať radosť a potešenie. A keď človek funguje v kuchyni už len zautomatizovane či dokonca keď beží už len "na výpary", môže varenie začať nenávidieť.