Odchod do dôchodku je pre niekoho úľava, pre iného stres, lebo nedokáže byť v kategórii neproduktívnych ľudí. Najmä tí akční, ktorí prácu vnímali ako najdôležitejšiu súčasť svojho života, si ťažko pripúšťajú túto obrovskú zmenu v ich živote. Ako sa pripraviť na prechod z dlhoročného pracovného procesu do dôchodku, hovoríme so psychologičkou PhDr. ZUZANOU ONDREJKOVOU.
Väčšina seniorov sa na dôchodok pripravuje z finančného hľadiska, na psychickú prípravu sa akosi zabúda. Pritom ide o zásadnú životnú zmenu, súhlasíte?
To je pravda. Odchod do dôchodku patrí medzi takzvané tranzitné životné situácie, teda tie, pri ktorých dochádza k prechodu z jedného stavu do druhého. Tak ako deti pripravujeme na nástup do materskej či základnej školy alebo ženy na materskú, mali by sme sa pripraviť aj na odchod do dôchodku.
Psychická príprava je určite vhodná a má význam. Prinajmenšom preto, aby prechod bol postupný a nie náhly. Aby sme si vedeli predstaviť, čo na tom dôchodku aspoň približne budeme robiť.
Aby to nebolo len, že od zajtra budem na dôchodku, a veď nejako bude, budem oddychovať, a zrazu sa ocitnem v nejakom prázdnom životnom štýle, kde neviem, čo mám robiť. Táto strata režimu vedie k neistote a pocitom, ktoré nevieme tak ľahko spracovať.
Dá sa však na niečo, čo sme nezažili, pripraviť?

Čiastočne áno, aj keď iba málokto rozmýšľa konkrétne dopredu, čo bude robiť s časom, ktorý už nebude mať vyplnený každodennými pracovnými povinnosťami.
V mnohom môžu pomôcť príbuzní, napríklad deti, vnúčatá, ktoré sa môžu pýtať, čo budeš robiť na dôchodku?
Budeš častejšie k nám chodiť na návštevu?
Nadbytok voľného času môže totiž vyvolať napríklad náhle pocity bezmocnosti, samoty a stratu zmyslu života.
Ak ľudia odchádzajú do dôchodku v období, ktoré je poznačené ochorením Covid-19, môžu ten prechod prežívať horšie?

Môžu, už aj preto, že je zrušených v bežnom živote veľa aktivít, na ktoré boli zvyknutí. Takže niekto môže citlivejšie vnímať, že nebude môcť absolvovať svoje koníčky.
Rovnako aj obmedzenie sociálnych kontaktov môže senior pociťovať ako melanchóliu, ale aj ako hnev, že sa mu kazia plány. Lebo vo vyššom veku sú už ľudia menej flexibilní, čo sa týka prispôsobovania sa.
Ak majú niečo naplánované, tešia sa na to, a ak im niečo pokazí ich plány, môže im to výrazne pokaziť náladu. A ak sa pre obmedzenie združovania s nimi nikto nerozlúči v práci, kde trávili veľa času, môže to byť veľmi smutný záver aktívneho života.
Dá sa povedať, že úzkostnejší ľudia, ktorí majú tendenciu viac prežívať smútok a akýkoľvek prechod, sa horšie adaptujú na dôchodok?
Nepovedala by som, že úzkostnejší ľudia sa horšie adaptujú na dôchodok. Skôr si myslím, že úzkostne ladený človek, ak má doma stabilitu, môže byť v domácom prostredí pokojnejší.
Problém môžu mať naopak práve aktívnejší ľudia, pre ktorých je práca všetko, ktorí majú počas dňa v práci veľa sociálnych kontaktov. Tí prechod na dôchodok môžu vnímať oveľa ťažšie, najmä ak pocítia, že už ich na pracovisku nahradil niekto nový alebo ak majú pocit, že sú už nepotrební.
Od čoho závisí proces vyrovnávania sa s dôchodkom?