Bolo to v roku 1888, keď si rodina Winterovcov prenajala od vtedajších vlastníkov Erdődyovcov zanedbané kúpele. Zveľaďovala ich až do začiatku 2. svetovej vojny. Vtedajší bol riaditeľ kúpeľov Ľudovít Winter internovaný do pracovného tábore v Seredi a oslobodenia sa dočkal v Terezíne.
Po vojne bol majetok rodiny znárodnený. Hoci sa dostal do nemilosti, Piešťanci na oddaného Ľudovíta Wintera nezabúdajú, je po ňom pomenovaná pešia zóna mesta i hotelová akadémia.
Zdedené nadšenie pre spoločné dobro
Skúsili sme, aké je to utlmiť všetky zmysly. Nechali sme sa zavrieť do nádoby s vodou Čítajte Narodil sa 1. novembra 1870 ako tretie dieťa Alexandrovi a Henriete Winterovcom. Mal staršieho brata Františka, sestru Milu a mladšieho brata Imricha.
Študoval na Technickej univerzite vo Viedni, odkiaľ ho otec v roku 1890 povolal na pomoc pri riadení piešťanských kúpeľov. Jeho rodina však nebola odjakživa „kúpeľníckou“.
Otec Alexander spočiatku riadil obchod s textilným tovarom v Ipeľských Šahách. Bol však usilovný a ambiciózny. Ľudovít Winter vo svojich pamätiach píše: „Otec mal len meštianske školské vzdelanie, ale mimoriadne milým správaním, optimizmom a láskou k blížnemu si získal mnoho priateľov.
Jeho heslo bolo, že obchodník sa musí rozumieť do všetkého.“ Winterovci sa tak začali po čase zaoberať aj stavbou ciest, po rokoch postavili aj vápenku, tehelňu či veľkú parnú pílu.
Matka Ľudovíta bola vysoko vzdelaná. Po večeroch rada čítala diela klasikov 19. storočia – Gotheho, Schillera alebo Shakespeara. Manželovi pritom pomáhala v obchode a podnikaní a vykonávala funkciu pokladníčky.
Po celom dni v práci si čítali spoločne. „Od otca som zdedil túžbu vytvoriť niečo dobré, čo osoží štátu, verejnosti, prípadne aj celému ľudstvu a napokon aj mne samému. Zdedil som od neho aj lásku k hudbe a tancu. Od matky som zdedil lásku k literatúre,“ spomínal Winter vo svojej knihe.
Winterovci v Piešťanoch
Dva poklady Piešťan: Vďaka čomu sú zdraviu prospešné? Čítajte Do roku 1888 vlastnili piešťanské kúpele Erdődyovci. Vlastníci sa však o ne príliš nestarali, ich udržiavanie grófa Františka zaťažovalo, zmluva mu mala práve vypršať a keď sa o tom dozvedel Alexander Winter, okamžite sa chopil príležitosti.
Mal nasporené nejaké peniaze a dúfal, že to bude stačiť na vyvedenie kúpeľov z dezolátneho stavu. Keď ich v roku 1889 prebral, mal už šesťdesiat rokov.
V kúpeľoch bolo treba urýchlene opraviť budovy, ktoré sa rozpadávali, osadiť nové strechy, okná, dvere, podlahy, čiastočne aj nábytok. Nakúpili sa nové mramorové vane, opravili mokré steny a sieť termálnej vody a zriadili sa rozsiahle parky.
Množstvo práce sa odzrkadlilo na zdraví Alexandra Wintera a ochorel. Spoľahol sa však na pomoc svojich synov. Najstarší František ostal viesť podnik v Ipeľských Šahách a do Piešťan povolal Alexander Ľudovíta, ktorý pokračoval v jeho práci. V tom čase, v roku 1890, navštevoval Vysokú školu technickú vo Viedni a práve zložil prvú základnú skúšku.
„Viesť podnik, ktorého chod si vyžadoval ustavičné samostatné rozhodovanie, bola pre neskúseného mladíka, keď jeho mladosť túžila po zábave, mimoriadne ťažká úloha. Priznám sa, že som si po nociach neraz poplakal. Ale ako rástla moja zodpovednosť, tak mi v duši silnela nádej a odhodlanie. Stály prírastok hostí a styk s novými ľuďmi boli balzamom na moje nervy,“ spomínal Ľudovít Winter na svoje začiatky.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
