Chlieb je v našich končinách jednoznačne stabilný a tradičný artikel. V minulosti sa považoval za prejav pohostinnosti aj úcty. Všetci dobre poznajú vítanie hostí chlebom a soľou.
Naši predkovia nedovolili, aby chlieb padol na zem, no keď spadol, zdvihli ho a pobozkali. Ako opisuje autor Vojtech Majling v knihe Poklady tradičnej slovenskej kuchyne „chlieb v rodine vždy krájal otec, ale ešte predtým nad ním spravil kríž. Pred konzumáciou sa chlieb vždy pobozkal. Ľudia si tento pokrm veľmi vážili. Bol symbolom života, prejavom úcty k roľníkovi a všetkým, ktorí prispeli k tomu, aby rozvoniaval na stole.“
Ľudia, ktorí si vyskúšali domáce kváskovanie, dnes určite minimálne tušia, aké špeciálne je to, keď čerstvý horúci chlieb rozvoniava po celom byte. Hneď má pre nás o niečo väčšiu hodnotu ako ten, ktorý si zvykneme priniesť zabalený v plastovom vrecku z obchodu.
(zdroj: Adobe Stock)V každej časti Slovenska iný chlieb
Kváskovanie je alchýmia, ktorú zvládnete aj doma Čítajte Najstaršou formou chleba bol nekvasený posúch plochého tvaru. Pripravoval sa z hrubej múky a postrúhaných zemiakov. Vďaka kvasu sa stal chutnejším a stráviteľnejším. Pripravoval sa z viacerých druhov múky, no gazdinky používali najčastejšie ražnú a jačmennú múku.
Na juhu mali v komore najčastejšie pšeničnú múku, v hornatých a chudobnejších oblastiach ovsenú. V každej časti Slovenska sa pritom chlieb piekol inak a nešlo len o typ múky.
Na Orave si gazdiné piekli chlieb samy doma a potom jedna druhú navštevovali, aby sa pozreli, čo sa tej druhej podarilo. Piekol sa v murovanej peci z kameňa, neskôr z tehál, ktorá bola umiestnená v kuchyni.
Aj na Horehroní mali pece. Na overenie správnej teploty na pečenie sa pri miesení chleba kúsok cesta odtrhol, roztľapkal, potrel vodou, posypal rascou a osolil. Takto sa vložil do pece. Keď bol upečený, mohol prísť na rad chlieb. Na „skúšobné“ osúchy už čakali deti.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
