Detská psychologička o šikane: Západné krajiny hovoria o epidémii šikanovania

Na základe výskumov vieme, že až 40 percent detí v škole je šikanovaných. Sú tieto čísla stále aktuálne?

Áno, tie výskumy hovoria o tom, že zhruba 40 percent detí je terčom šikanovania. So šikanovaním sa teda stretne v priemere každé druhé či tretie dieťa. Vzhľadom na to, že nie vždy sa problém šikany odhalí, niektorí odborníci odhadujú aj vyššie percentá.

Tendencia šikanovania sa zvyšuje, najmä v oblasti sociálnych sietí. Západné krajiny dokonca hovoria o jej epidémii.

Častejšie sú pravdepodobne šikanovaní chlapci. Dievčatá prevažne častejšie druhých šikanujú psychicky, chlapci zas fyzicky.

Kto je obeť a kto agresor?

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Budú vedieť fungovať v kolektíve a chápať emócie cez rúško? Pandémia vplýva na deti Čítajte

Obeťou sa môže stať ktokoľvek. Náchylnejšie na šikanu sú deti s pocitmi menejcennosti, submisívnejšie, uzatvorenejšie. Často sú to deti, ktoré majú nejaký hendikep, iné vierovyznanie, farbu pleti, čokoľvek, čo ich odlišuje od kolektívu.

Agresormi môžu byť deti, ktoré samy prešli šikanou alebo majú doma veľmi autoritatívnych prísnych rodičov, ktorí využívajú fyzické násilie, možno aj slovné ponižovanie.

Môžu nimi byť aj deti, ktoré nepochádzajú z takéhoto prostredia, ale rodičia pre ne nemajú dostatok času, lásky a pozornosti, a preto tieto deti často nemajú vyvinutú dostatočnú empatiu.

Často sú agresormi práve také deti, ktoré to vnímajú ako formu obrany a sú radšej tými, ktoré šikanujú, než tými, ktoré sú šikanované.

K téme sa vyjadruje detská psychologička Petra Arslan Šinková (zdroj: Nadácia TV Markíza)

Aké prejavy šikanovania si treba všímať u obetí?

Je veľmi dôležité, aby si rodič všímal určité zmeny v správaní dieťaťa. Ak rodič intuitívne cíti, že niečo nie je v poriadku s dieťaťom, tak to treba riešiť. Dieťa začne byť uzavreté do seba, nekomunikuje.

Deti môžu vysielať signály ako mrzutosť, prehnané neadekvátne reakcie na situácie, výbuchy hnevu. Práve kumulované napätie sa môže prejaviť nielen smútkom, ale aj hnevom, dokonca až agresívnym správaním. Dieťa môže chodiť hladné, miznú mu veci a má sklony k vyhýbavému správaniu.

To znamená, že odmieta chodiť tou istou trasou domov alebo do školy a začne si vymýšľať rôzne výhovorky, napríklad, že sa cíti choro a nemôže ísť do školy.

Ak šikana nie je riešená, dieťa môže mať aj psychosomatické ťažkosti, od bolesti hlavy, brucha až po zvracanie, deti môžu dokonca upadnúť do depresie. Bohužiaľ, sú aj také prípady, keď deti pociťujú taký silný strach a pocit bezvýchodiskovej situácie je natoľko silný, že sa pokúsia spáchať samovraždu.

Ako by mal rodič postupovať, keď zistí, že jeho dieťa je šikanované, alebo keď sa dozvie, že jeho dieťa je agresor?

Pri obetiach je dôležité, aby bol rodič pokojný, vypočul si dieťa a až potom by mu mal klásť otázky. Nemá to byť o tom, že rodič automaticky príde do školy za agresorom a začne to s ním riešiť.