Sú rodiny, ktoré si v súčasnej krízovej situácii kladú otázku, ako dokážu venovať čas svojim deťom, ktoré museli zostať doma a prestali chodiť do školy. Sú také, ktoré trápi ich vzdelávanie aj zdravie.
A potom sú rodiny, ktoré sa zamýšľajú ďalej do budúcnosti a obávajú sa, aký dosah bude mať pandémia na sociálne zručnosti ich detí, či sa nezabrzdí ich vývoj, schopnosť komunikovať s rovesníkmi a celkovo s inými ľuďmi.
Ako bude vyzerať ich sociálny, psychologický a emocionálny rast, keď posledné mesiace trávia väčšinou v izolácii od ostatných členov rodiny či dokonca od svojich kamarátov a kamarátok? A môže napríklad nosenie rúšok skomplikovať ich schopnosť čítať emócie iných ľudí?
Pri najmenších stačí pokračovať bežnou výchovou
"Nová realita v súvislosti s pandémiou sa dotýka nášho pocitu istoty a bezpečia, útočí na naše hodnoty aj medziľudské vzťahy. Ako sa odrazí toto množstvo zmien na zdravom vývine našich detí, dnes ešte s istotou nemôžeme posúdiť, ale prvé indície sa k nám už začínajú dostávať," hovorí pre SME detská psychologička Linda Klein z ambulancie PsychoKonzult.
Izolácia a sociálny odstup podľa nej zrejme najmenej negatívne ovplyvňujú najmenšie deti zhruba do troch rokov. Tie totiž potrebujú najmä prítomnosť rodičov a pocit bezpečia.
Ako s deťmi hovoriť o koronavíruse? Nepresýťte ich informáciami, radí psychologička Čítajte "Možnosť tráviť čas s rodičmi je pre ne veľkým prínosom, pokiaľ sú rodičia v relatívne dobrej psychickej kondícii a vedia sa primerane veku a vývinovým potrebám o deti postarať," vysvetľuje psychologička.
Rodičia takýmto malým deťom pomáhajú spoznávať svet, rozvíjajú voľnú hru, reč aj emocionalitu.
Ak by sme rúška a prikrývky tváre nosili aj o rok a pokračovalo by aj obmedzené stretávanie sa s druhými, väčšina neurotypických detí, teda takých, ktoré nemajú symptómy vývojových porúch, ako napríklad autizmus, sa vysoko pravdepodobne bude vedie socializovať bez väčších problémov.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
